Napriek hustému dažďu sú ulice Jeruzalema plné ľudí. Prišli ich tisíce a vytvorili špalier, niekde hustejší, inde redší, ktorý sa tiahne od sídla parlamentu až k národnému cintorínu na hore Herzl. Chcú naposledy vzdať poctu žene, ktorá v krátkych dejinách ich štátu zanechala výraznú stopu.
Správa o skone bývalej premiérky, 80-ročnej Goldy Meirovej, Izraelčanov zasiahla a hoci nie je oficiálne vyhlásený štátny smútok (nariaďuje sa iba pri úmrtí ústavných činiteľov počas výkonu funkcie), pietu je badať prakticky na každom kroku. Vlajky sú stiahnuté na pol žrde, slávnosti a viaceré verejné podujatia, ktoré boli na tieto dni naplánované, sú zrušené, televízia i rozhlas upravili v intenciách všeobecného zármutku svoj program.
V utorok 12. decembra 1978 sa Izrael naposledy lúčil so ženou, ktorá si ako politička pre svoju tvrdosť a neústupčivosť vyslúžila označenie „železná lady“ (až budúci rok sa v Británii stane ministerskou predsedníčkou Margaret Thatcherová, ktorá sa preslávi rovnakým prívlastkom).
Vláda jej vystrojila štátny pohreb. Golda Meirová by tým asi nebola nadšená, želala si totiž jednoduchú rozlúčku, žiadnu pompu, žiadne veľké slová. A tých veru zaznieva neúrekom.
„Celý život bola verná sebe a ľudu Izraela. Mohli sme s ňou nesúhlasiť, no vždy sme ju rešpektovali a v čase kríz stála ako pevný útes zoči-voči hroziacim vlnám,“ vyjadril sa prezident Jicchak Navon.
„Bola hlasom Izraela pre všetky národy sveta a jej pamiatka zostane vrytá do sŕdc nášho ľudu po celé generácie,“ vyhlasuje jej dlhoročný politický sok, premiér Menachem Begin.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.