Fenomenálne deti najčastejšie excelujú v oblasti matematiky a hudby, pretože tieto disciplíny si nevyžadujú životné skúsenosti. Napríklad Zerah Colburn za štyri sekundy vypočítal, koľko minút má štyridsaťosem rokov. Wolfgang Amadeus Mozart hral skvelo na husliach a klavíri už ako trojročný a niekdajší podpredseda britskej Labouristickej strany Arthur Greenwood (1880 – 1954) poznal abecedu ako dvanásťmesačný.
Niektoré zázračné deti sa napriek všeobecným tvrdeniam o tom, že to nie je možné, preslávili aj v literatúre. Je však pravdou, že ich bolo mimoriadne málo a ich sláva po prvotných úspechoch strmo upadla.
Typickým príkladom bola Angličanka Daisy Ashfordová (1881 – 1972), ktorá v deviatich rokoch napísala majstrovské dielo The Young Visiters, no jeho brilantnosť vo svojej neskoršej tvorbe už nikdy viac nezopakovala.
Nadpriemerne inteligentné deti však na každom kroku nesprevádza iba aplauz a úspech. Obrovské nadanie má aj odvrátenú stránku. Sláva mnohých zázračných detí veľmi rýchlo zvädla a veľké očakávania, ktoré sa do nich vkladali, sa nie vždy naplnili.
Nehovoriac o tých, ktoré predčasne zomreli. V nejednom prípade ich (v očakávaní prílevu peňazí) doslova na smrť upracovali cieľavedomí rodičia, ktorí svojim potomkom nedopriali čas na bežné detské radovánky.
Kto iný než Mozart?
Hoci väčšina zázračných detí po krátkom a strmom rozlete upadla do zabudnutia, mladí hudobní géniovia ‒ neraz potomkovia významných hudobných rodín ‒ boli na tom o niečo lepšie. Ich diela odolali času.
Určite najznámejším bol Rakúšan Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791). Podľa niektorých hudobných odborníkov bol práve on najvýznamnejším skladateľom všetkých čias. Vzdelával ho iba jeho otec Johann Georg Leopold Mozart, takisto skvelý hudobník.
Plody Amadeovho talentu na seba nenechali dlho čakať. Mozart prvýkrát očaril Salzburg už ako trojročný. V štyroch rokoch si dokázal zapamätať každú notu v každom sóle koncertov, ktoré počul a páčili sa mu. Jeho povesť hudobného génia čoskoro upútala aj pozornosť rakúskeho cisárskeho dvora.
Keď mal šesť rokov, spolu s otcom a so sestrou Máriou Annou (ktorá bola tiež už ako osemročná klavírnou virtuózkou) sa vydali na dlhé turné po Európe. Koncertovali korunovaným hlavám a aristokracii vo viacerých krajinách. Všade, kam prišli, Wolfgangova virtuozita, či už klavírna, husľová alebo organová, vyvolala senzáciu.
Napriek nezvyčajnému nadaniu mu otec nedokázal zaistiť miesto primerané jeho úrovni a talentu. Dvadsaťpäťročný Mozart sa preto v roku 1781 o to pokúsil sám. Odišiel zo Salzburgu do Viedne a o rok neskôr sa oženil so speváčkou Constanze Weberovou. Sobáš si vyžiadal svoju obeť na jeho skromných financiách. V období úplnej biedy však dokázal komponovať vari najkrajšiu hudbu, akú svet kedy počul.
Mozart po sebe zanechal dohromady viac ako šesťsto diel. Ešte niekoľko hodín pred svojou smrťou (zomrel 5. decembra 1791 ako tridsaťpäťročný) pracoval na nedokončenom Requiem.
Traduje sa, že keď sa ho raz istý priateľ opýtal na jeho techniku komponovania sonát a symfónií, dostal od Mozarta neočakávane úprimnú odpoveď: „Keď sa cítim zvlášť dobre, napríklad pri jazde v koči, na prechádzke po dobrom jedle alebo za bezsennej noci, vtedy sa tie najlepšie nápady priam rinú, ale kedy a aké nápady prídu – to neviem a nedokážem to ani zistiť. Tie, ktoré sa mi zapáčia, si podržím v hlave. Priatelia tvrdia, že si ich pohmkávam. Potom ich rozpracúvam a zdokonaľujem, ani neviem ako dlho, až kým dielo v duchu nedokončím.“
Génius Wesley
K detským hudobným génio...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.