Štrajk. Krátky slovník slovenského jazyka ho definuje ako „organizované dočasné zastavenie práce s cieľom dosiahnuť hospodárske alebo politické požiadavky“. Je to disciplína, v ktorej Slováci zdanlivo nevynikajú.
Odkiaľ sa vlastne táto aktivita vzala? Čo všetko sa takto snažili ľudia vybojovať? A čo je podmienkou jeho úspechu?
Ak sa vám história štrajkov v mysli začne niekde v období priemyselnej revolúcie, tak vedzte, že to už za sebou mala nejaké tie tisícročia existencie.
Pravdepodobne prvý (alebo minimálne prvý zaznamenaný) sa však odohral ešte za čias starovekého Egypta. Máme dokonca presný dátum. 14. novembra v roku 1152 pred Kristom počas vlády faraóna Ramzesa III. z 20. dynastie si hlavu postavili umelci. No nie hocijakí.
Kamenárski majstri a ďalší „kreatívci“ sa jednoducho zodvihli a odkráčali zo svojich pracovísk na kráľovskej nekropole v Deir el-Medine. Dôvod bol prostý, nedostali zaplatené.
A boli úspešní. Faraónovi úradníci sa asi zľakli, že harmonogram prác by sa mohol narušiť, a tak umelcom nielenže zaplatili, ale zárobky im dokonca zvýšili.
Štrajkujúcich pekárov obradného chleba spomína napríklad aj židovský Talmud a akýsi prvý generálny štrajk majú na svedomí plebejci v antickom Ríme protestujúci proti nedôstojnému zaobchádzaniu s ich druhmi slúžiacimi v légiách, ktorých mali patricijskí veritelia predávať ako otrokov.
Priemyselné spory
Zaujímavá je tiež etymológia anglického slova „strike“ na označenie protestov, ktoré sme prebrali aj my.
Objavilo sa v roku 1768 a vzniklo z opisu toho, akým spôsobom podporili námorníci vtedajšie demonštrácie v Londýne. Na mnohých obchodných lodiach totiž zhodili alebo zrazili („struck“) plachty, čím znemo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.