Pravekí lovci v Tatrách: Jedinečné svedectvo o ich živote vydala malá jaskyňa

Čo je Hučivá diera za jaskyňu? Je známa už dávno?

Jaskyňu dôverne poznali jaskyniari už od 19. storočia, napríklad Samuel Roth opisoval mnohé tatranské jaskyne, vrátane Hučivej diery, ale nespomínal v nej žiadne archeologické nálezy. Volali ju Rausch Keller, čiže Hučivá pivnica, potom ju premenovali na Hučivú dieru.

Prečo Hučivá diera?

Pravdepodobne preto, že prameň pod jaskyňou vyludzoval zvuky, hučal. Preto sa aj dolina pod jaskyňou niekedy volá hučavá alebo hučivá. Ale jaskyňa vtedy nebola pre jaskyniarov ničím zaujímavá, poznali ju len ako dieru v kopci, ktorá má na dĺžku 16 metrov. Občas ju navštívili, ale pozornosť venovali blízkej Belianskej jaskyni. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia však začali v Hučivej diere jaskyniari z Jaskyniarskeho klubu Spišská Belá kopať v zadnej časti.

Prečo začali kopať?

Mysleli si, že táto krátka jaskyňa by mohla byť prepojená s Belianskou jaskyňou. To sa však nepotvrdilo, ale kopaním porušili jaskynné sedimenty, niečo z nich vynášali von, niečo nechali v jaskyni. Jaskyniar Stanislav Pavlarčík si všimol čriepky z hlinených nádob, ktoré mali zvnútra jemnú glazúru. Lenže nevenovali tomu pozornosť, mysleli si, že nie sú ničím špeciálne, možno predpokladali, že niekto si tam pri jaskyni opekal, mal džbán na vodu a ten sa rozbil. Ja som sa o mnoho rokov neskôr, v roku 2005, pýtal Stanislava Pavlarčíka, či nepozná tatranskú jaskyňu, ktorá by bola osídlená. Vravel, že v sedemdesiatych rokoch našli nejaké čriepky, ale tie už neexistujú.

Tak ste sa do jaskyne išli pozrieť, či nenájdete ďalšie?

Hneď v roku 2005 a všimol som si, že tam je takzvaná kultúrna vrstva, prepálený zvyšok ohniska, našiel som ďalšie črepy, ktoré som datoval do 15. až 16. storočia, ale nič staršie som vtedy nenašiel. Podľa štruktúry materiálu a jemnej žltozelenkastej glazúry typickej pre 16. storočie som ich rámcovo zaradil do toho obdobia a neskôr sa ukázalo, že datovanie bolo správne. O dva roky som vydal knihu Osídlenie spišských jaskýň od praveku po novovek, v ktorej som jaskyňu opísal, že ide o novoveké nálezisko – prechodne obývané sídlisko, a to bolo všetko. Roky sa nedialo nič.