Jeseň roku 1922. Britský archeológ Howard Carter dostáva od egyptských úradov ultimátum: najneskôr do štrnástich dní musí ukončiť vykopávky a odísť. Začína sa turistická sezóna a miestni chcú mať pokoj.
Carter je nešťastný, je totiž presvedčený, že po troch dlhých rokoch bádania je konečne schopný otvoriť pohrebnú miestnosť, podľa všetkého celkom nedotknutú, a potreboval by konečne dobré správy. Okrem iného pre svojho mecenáša lorda Carnarvona.
Do Egypta sa dostal tak trochu náhodou ešte ako sedemnásťročný v roku 1891 ako asistent Percyho Newbarryho pri zaznamenávaní hrobiek Strednej ríše. Okrem iného vyvinul nové metódy, ako zduplikovať dekorácie v hrobkách, a umožnil tak ich podrobné a pohodlné skúmanie na dennom svetle bez toho, aby sa celé kusy museli vysekávať.
Štvrtého novembra 1922 však už ako archeológ stál pred vzrušujúcim aktom: jeho tím objavil schody vedúce do hrobky označenej ako KV62. Carter hneď telegramoval Carnarvonovi.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
