Nadnesene sa zvykne hovoriť, že „v rokoch 1900 až 1910 bola Viedeň jedným z duchovných stredov sveta, ale nevedela o tom“. Čosi bolo vo vzduchu. Vskutku sa tu diali prevratné veci nielen v umení, ale aj v ďalších kultúrnych či vedných disciplínach.
V galérii sa prejdite prehliadkou jeho vrcholných diel:
Čosi sa dralo na povrch. Viedeň bola pohoršená novými „výstrelkami“ a súčasne cisárska vláda moderné umenie vypočítavo podporovala. Kultúra bola vnímaná ako dobrá zahraničná reprezentácia a do nových prúdov sa okrem toho vkladala nádej, že zmiernia národnostné trenice. Moderné umenie, ktoré malo zjednocovať, sa teda paradoxne tešilo oficiálnej podpore práve v čase, keď sa prejavili prvé známky rozkladu štátnych štruktúr.
Tvorba mladých a odvážnych sa však uberala vlastnou, neočakávanou cestou. Secesia sa stala vo Viedni synonymom modernosti, vzdialenej povrchnej príťažlivosti. Tretieho apríla 1897 bolo založené združenie zvané Viedenská secesia, ktorého prvým prezidentom sa stal Gustav Klimt.
Maliari, sochári aj architekti sa týmto činom jasne vzbúrili proti estetickému konzervatizmu a doterajšej izolácii. „Chceme vyhlásiť vojnu sterilnej rutine a všetkým formám nevkusu… Naša Secesia nie je bojom moderných umelcov proti starým majstrom, ale bojom za skutočný rozvoj tvorby proti takzvanému umeniu podvodníkov, ktorí sa umelcami iba nazývajú a umeniu samotnému nijako neprospievajú,“ písalo sa v manifeste. Pohľad na realitu, ale aj krásu sa začal meniť.
Zostáva vám 80% na dočítanie.