Večná nenávisť: Korene antisemitizmu siahajú až do staroveku, jeho dôvody neboli iba náboženské

Z čoho historicky vychádzalo nepriateľstvo voči Židom?

Prapôvod je ideový, náboženský, zrejmý už od staroveku, keď bežne platilo: čia je vláda, toho je viera. Kto si podmaňoval iných, ten prinášal aj svoje náboženské predstavy. Židia tomu väčšinou nepodliehali, ale ich situácia sa zhoršila, keď sa z judaizmu oddelilo kresťanstvo a prepojilo sa so svetskou mocou. Určujúcim sa stal Nový zákon a židovstvo vo svojej autonómnosti a vierouke bolo ako staré odkázané do minulosti. Tak sa v Európe na dlhé stáročia ustálili vzťahy, v ktorých Židom pripadlo nerovnoprávne postavenie. Po prehranej vojne s Rímom (1. storočie n. l., pozn. red.) a strate štátnosti v historickej vlasti žili v rozptýlení, existenčne závislí od blahovôle panovníka. A náboženská neznášanlivosť a neznalosť umožnili, že tu dokonca vyrástli temné obvinenia vrátane tých z rituálnych vrážd.

  

Odborníci na antisemitizmus uvádzajú, že nedôvera voči Židom už od staroveku pramenila z toho, že žili uzavreto a mali iné zvyky – stravovacie zvyklosti, obriezku, sabaty...

Ako som povedal, prvotný motív bol náboženský. A aj keď sa niektorí Židia napríklad helenizovali (prijali grécku kultúru neskorého staroveku, pozn. red.), prijali kresťanstvo či neskôr islam, v zásade bola židovská identita pevná. Starovek nebol obdobím, keď sa racionálne uvažovalo o inakosti, ktorá neohrozuje. Ostatne, dodnes nie je málo tých, ktorí nemajú k ich odmietaniu ďaleko. Židovskí veriaci napríklad do synagógy – a nielen tam – chodia s pokrývkou hlavy. Kresťanom ich náboženstvo hovorí, že do kostola sa s pokrytou hlavou nechodí. Pre vyznávačov židovskej viery je dôležité mať pri modlitbe nielen pokrývku na hlave, ale aj topánky, a pri modlitbe nekľakať; pre moslimov je súčasťou viery, že v topánkach do mešity nevstupujú a klesajú na kolená. Toto všetko má pre tých či oných veriacich svoje náboženské vysvetlenie, ale čo sa Židov týka, to oddelenie zhora pokrývkou hlavy a od zeme topánkami – ako symbol vedomia si vlastnej pozemskosti zoči-voči Božiemu majestátu – mohlo a dodnes hádam niekomu pripadá ako neúcta: prečo si ten spupný Žid pred Stvoriteľom ten klobúk nedá dole?

Akými pravidlami sa riadilo vylučovanie Židov zo spoločnosti?

Záležalo na období, krajine, panovníkovi. Napríklad najstaršie panovnícke privilégium na našom území dané Přemyslom Otakarom II. v roku 1254 akoby do istej miery Židov chránilo, ale nebola to ochrana ľudských bytostí, iba zdrojov príjmov kráľovstva. Tak to bývalo s rôznymi obmenami aj u ďalších panovníkov.

Čo z toho, že Židia boli považovaní za panovníkov majetok, pre nich plynulo?

Ak zostaneme u nás, museli napríklad odvádzať zvláštne platby: boli v podstate položkou v panovník...