Ten obraz už vo svojej dobe vzbudzoval nadšenie. „Prečo sa tak hneváš, komu závidíš, príroda? Vincimu, ktorý namaľoval jednu z tvojich hviezd, Ceciliu, ktorá tak nádherná je a ktorej krásne oči uvrhli slnko do mdlých tieňov?“ rozplýval sa nad ním už Leonardov súčasník, básnik Bernardo Bellincioni.
Olejomaľbu na drevenom podklade s rozmermi 54 x 39 centimetrov, stvárňujúcu elegantnú dievčinu, ktorá drží v náručí hranostaja, vytvoril da Vinci niekedy v rokoch 1489 až 1491 a je jedným z iba štyroch jeho známych ženských portrétov (najslávnejším je Mona Líza, datovaný do obdobia rokov 1503 – 1506).
„Je to Leonardo vo svojej lyricky najpôsobivejšej podobe,“ napísal raz o obraze Dáma s hranostajom uznávaný americký kritik Franz Schulze. Odborníkov i verejnosť dodnes toto dielo priťahuje tak estetickou kvalitou, ako aj umeleckohistorickou hodnotou. Za portrétom sa však skrýva aj príbeh dvoch ľudí.
Keď ho Leonardo da Vinci maľoval, pôsobil v Miláne a zamestnával ho tamojší vládca (v tom čase ešte ako regent) Lodovico Sforza. No a v jeho paláci vtedy žila aj Cecilia Gallerani.
Zrušená svadba
Narodila v roku 1473 do vzdelanej stredostavovskej rodiny. Jej otec Fazio pochádzal zo Sieny, nebol síce šľachtic a nebol ani veľmi bohatý, bol to však vzdelaný muž a po tom, ako sa rodina presťahovala do Milána, zastával postupne viacero významných postov. Bol veľvyslancom vo Florencii a pôsobil aj na milánskom dvore, okrem iného ako poradca tamojšieho vojvodu.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
