Uzurpátor trónu a vrah vlastných synovcov. Kráľ Richard III. sa stal stelesnením zla, no možno neprávom

Je polovica júna 1483 a Anglickom, ktoré bezmála tri desaťročia sužujú vojny o nástupníctvo na tróne, sa valí ďalšia vlna obáv a neistoty. Odkedy v apríli skonal kráľ Eduard IV., je krajina bez panovníka.

Vlastne má ho, no zároveň nemá. Za nástupcu bol síce vyhlásený jeho neplnoletý syn, povráva sa však, že Eduard V. na trón napokon nezasadne. Odklad korunovácie takéto špekulácie len priživuje.

Budúci panovník je v Londýne. Je tu s ním tiež jeho poručník, vojvoda Richard z Gloucesteru, brat jeho zosnulého otca, mestom sa však šíria aj klebety, že zo severu mieri do metropoly veľká armáda. Prečo? Chce vojvoda mladého následníka chrániť alebo sa sám chopiť moci? Už zakrátko dostanú Londýnčania odpoveď.

„Ľavobočkovia, tieto odnože hriechu, by nemali kvitnúť ani zapúšťať korene,“ vyhlasuje 22. júna v Katedrále sv. Pavla kazateľ Ralph Shaa.

Čo má na mysli? To sa dozvedajú ľudia z petície, ktorá sa objavuje v uliciach. Stojí v nej, že Eduard IV., ešte prv ako sa oženil s Alžbetou Woodwillovou, bol zasnúbený s inou ženou – Eleanorou Talbotovou.

A to bol problém. Zasnúbenie sa totiž v tom čase rovnalo manželskému sľubu, čo by znamenalo, že jeho sobáš s Alžbetou nebol platný, a tým ani ich potomkovia – Eduard, ktorý má byť novým kráľom, a jeho mladší brat Richard – nie sú právoplatnými následníkmi trónu.