Jedna z modranských legiend hovorí, že mesto dostalo názov podľa modrastej farby hôr v okolí. Tri kilometre vzdialená Harmónia si vraj vyslúžila výstižné pomenovanie vďaka tomu, že v tejto časti sa ľudia cítili príjemne. Akoby stačilo vyjsť na lúky a zalesnené kopce nad mestom a ovládne vás harmónia v duši.
„Dnes už ťažko zistíme, ako to bolo v skutočnosti,“ vraví historička, etnologička a riaditeľka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre PhDr. Agáta Petrakovičová Šikulová, keď sa spoločne skláňame nad fotografiami, ktoré zachytávajú najslávnejšiu epochu známej rekreačnej oblasti.
„Faktom je, že hory v okolí Modry boli v minulosti rozsiahle a nesmierne dôležité. Ľudia z mesta ich hojne využívali – drevo sa stalo kľúčovým zdrojom mestských financií a malebné horské prostredie vyhľadávaným výletným miestom,“ opisuje obdobie z konca 19. storočia, ktoré sa nazývalo belle époque.
„Vo svete to boli časy prevratných spoločenských zmien, pompéznej výstavby, okázalej prosperity a komfortu. Ak sa zameriame na blízke okolie, mestá ako Budapešť, Viedeň, ba aj Prešporok prežívali veľký rozmach a vďaka secesným budovám dostávali novú tvár.“
Zlatá éra však zasiahla aj malé vinohradnícke kráľovské mesto na úpätí Malých Karpát. „Pochopiteľne, nie tak výrazne ako veľké mestá. Vzniklo niekoľko pozoruhodných budov, neboli však až také honosné, malému vinohradníckemu mestečku totiž viac svedčala ‚vidiecka secesia‘. Stačilo však vyjsť pár kilometrov nad Modru, kde si mestská honorácia založila koncom 19. storočia letovisko. V lone prírody vyrastali vily v módnom ‚alpskom štýle‘, bola tam krytá tančiareň, tenisové ihrisko, ruská kolkár...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
