Viac než osem týždňov už odolávajú obrovskej presile nepriateľa, ktorý oblieha ich mesto a snaží sa ho dobyť. Sú na smrť vyčerpaní a ich rady neustále rednú. Nielen v dôsledku bojov, ľudí kosia aj choroby a hlad.
Obrancovia Viedne sú však odhodlaní vytrvať. Kapitulácia neprichádza do úvahy, každý si totiž dobre uvedomuje, čo by nastalo, ak by sa osmanskej armáde podarilo vtrhnúť do mesta. Jej vojaci už vyhodili do vzduchu časť opevnenia, ktorá sa v tejto situácii nedá opraviť. Je jasné, že práve tadiaľto bude chcieť protivník podniknúť rozhodujúci útok.
Viedenčania dúfajú, že skôr než k tomu dôjde, sa dočkajú záchrany zvonka. Ich nádej posilnili ohne, ktoré sa predošlú noc rozhoreli na kopci Kahlenberg. Boli znamením, že pomoc už nie je ďaleko.
Spojenecká armáda, ktorá má metropolu ríše oslobodiť zo smrtiaceho zovretia, sa skutočne blíži. Hustý porast Viedenského lesa, ktorý musí prekonať, a terén rozbahnený niekoľkodňovými dažďami však postup spomaľujú. Napriek ťažkostiam sa jej napokon 11. septembra 1683 darí obsadiť vrchy obklopujúce mesto zo severozápadu.
„Zajtra ráno zaútočíme,“ zhodujú sa na poslednej porade vojvodcovia – poľský kráľ Jan III. Sobieski a vojvoda Karol Lotrinský.
Bojová porada prebieha aj v osmanskom tábore. Hlavný veliteľ Kara Mustafa sa musí rozhodnúť, čo v tejto situácii urobí. Vie, že ak porazí útočiacu armádu, Viedeň určite dobyje.
Časť svojich jednotiek preto presúva k svahom Kahlenbergu, odkiaľ očakáva hlavný nápor, a časť vojska necháva v zákopoch pred hradbami, aby ich medzitým prelomilo a vniklo do mesta. Na tomto bojisku má totiž v ruke jeden tromf. Zároveň si však uvedomuje, že jeho nepriateľom sa v tejto chvíli stáva aj čas.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Zostáva vám 89% na dočítanie.