V minulosti boli často z čarodejníctva obviňovaní nevinní ľudia, ženy aj muži, po celom svete. Dá sa vôbec odpovedať na to, či boli alebo neboli losinské čarodejnícke procesy vykonštruované?
Isteže dá. Neboli. A je pravda, že vierohodnosť prameňov je zásadná otázka. Problém je v tom, že pramene k losinským procesom skoro nikto neštudoval. Takto kompletne určite nie. Už v minulosti som napísal niekoľko kníh, ktoré sa zaoberali kriminálnymi procesmi – a čarodejnícke procesy sú ich súčasťou. Presvedčil som sa, že výpovede sú úplne vierohodné, či už išlo o 17. alebo 18. storočie. Ani v modernom medzinárodnom bádaní sa nenájde spochybnenie toho, že by dokumenty z výsluchov z čarodejníckych procesov boli vykonštruované alebo vymyslené.
Prečo vaše zistenia, že čarodejnice skutočne vykonávali niečo zakázané, či dokonca nekalé, vzbudzujú u niektorých ľudí také pobúrenie?
Pretože sa vykonávajú ahistorické (historicky neprijateľné, pozn. red.) aktualizácie. Pred rokmi česko-americký politológ Igor Lukeš porovnával čarodejnícke procesy s komunistickými procesmi v päťdesiatych rokoch, čo je koncepčne postavené na hlavu. Nemôžete predsa barokový spôsob vedenia kriminálneho procesu vôbec porovnávať s procesmi s Miladou Horákovou alebo Rudolfom Slánskym.
Zrejme sa naráža na to, že mnoho obvinených bolo nútených naučiť sa pri vykonštruovaných procesoch naspamäť to, čo majú vypovedať.
Áno, to sa dialo v päťdesiatych rokoch a podobne vyznieva aj film Otakara Vávru Kladivo na čarodejnice. Prirovnanie čarodejníckych procesov k tým z obdobia stalinizmu má dokonca napísané vo svojich režijných poznámkach. Ide o myšlienkovú skratku, ktorá nemá historické opodstatnenie.
V čom to teda pokrivkáva?
V barokovom procese kládli desiatky otázok podľa daného scenára, od rodinných záležitostí cez to, ako sa tí ľudia medzi čarodejnice dostali, až po čarodejnícke praktiky. Takže áno – bol tam určitý algoritmus, ale ten sa veľmi nedodržiaval. Niekoho vypočúvali tak, že stačilo štyridsať otázok, a oni sa uspokojili aj s odpoveďami áno, nie, neviem a podobne. Iné osoby mali k tomu istému potrebu vypovedať veľmi obsažne, a tak ich výsluchy obsahujú často viac ako osemdesiat otázok a odpovedí, a mnohé z nich majú štyridsaťpäť písaných strán, čo sa, samozrejme, obvinení nemohli naučiť naspamäť. Niektorí boli výrečnejší, mám podozrenie, že napríklad niektoré ženy sa chválili tým, čo spôsobili.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.