Na stole sa mihocú plamienky niekoľkých sviečok a v ich šerosvite dvaja tridsiatnici s unavenými očami kontrolujú desiatky tabuliek s navigačnými výpočtami pre britské námorníctvo. Za svojimi stolmi už sedia hodiny a nachádzajú jednu chybu za druhou.
V jednej chvíli sa matematik Charles Babbage vystrie a obráti sa na svojho priateľa a kolegu Johna Herschela: „Keby tak Boh dal a tieto výpočty by bolo možné urobiť za pomoci pary!“
Písal sa rok 1821 a parné stroje už pomaly začali dobýjať svet (Robert Fulton predviedol svoj parník v roku 1803, Richard Trevithick o rok neskôr ukázal prvú parnú lokomotívu). Para nakoniec v dejinách počítačov žiadnu úlohu nezohrala, no Babbageovi už myšlienka na počítací stroj, ktorý by odstránil riziko ľudskej chyby, v hlave zostala.
Prekonával aj učiteľov
Dodnes je Charles Babbage považovaný nielen za jedného z „otcov“ počítačov, ale patrí mu aj čestné miesto medzi poprednými polyhistormi 19. storočia. Spektrum jeho záujmov bolo skutočne široké. Okrem iného sa významne angažoval v oblasti astronómie (patril k spoluzakladateľom Kráľovskej astronomickej spoločnosti), geografie (mapoval napríklad územie Írska), zaujímal sa o elektrodynamiku a jeho pozornosti neunikli ani otázky poisťovníctva, či poštových služieb. Prím však hrala jednoznačne matematika a technika.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
Zostáva vám 77% na dočítanie.
