Žiarlivosť nás sprevádza odpradávna a netýka sa iba lásky. Akú úlohu zohrala v ľudských dejinách?

Cyprus má slávnu, ale aj pohnutú históriu. V 15. storočí ho sužujú Turci a odohrá sa tu čin, ktorý dodnes pozná celý svet.

Istý Jago nemôže zniesť, že si vojvodca Othello vybral ako svoju pravú ruku namiesto neho Cassia. Žiarli naňho aj na Othella tak, že intriguje čím ďalej, tým rafinovanejšími spôsobmi. Napokon presvedčí Othella o tom, že jeho žena Desdemona, ktorú vojvodca bezhlavo miluje, mu je neverná práve s jeho pobočníkom. Othello Desdemonu nakoniec zaškrtí a neskoro sa dozvie, že to všetko boli len Jagove úklady. Spácha samovraždu.

Tento konkrétny príbeh sa síce nestal, pretože pochádza z pera Williama Shakespeara, ale podobných situácií si dejiny pamätajú nespočetné množstvo.

  

Žiarlivosť bola považovaná za druh závisti, teda za smrteľný hriech, popri pýche, lakomosti, hneve, smilstve, obžerstve a lenivosti. Týchto sedem smrteľných hriechov vymenoval koncom 6. storočia, teda už pred poldruha tisíc rokmi, pápež Gregor Veľký. Z nich pramenia všetky ostatné hriechy vrátane vraždy.

A práve okolo nich sa točí všetko zlé, čo človek kedy napáchal. A napácha.