„Stojíme tu v deň najzávažnejšej a najdojemnejšej pohrebnej udalosti, akej bol kedy Brooklyn svedkom,“ cituje popoludňajší denník Brooklyn Eagle v sobotu 9. decembra 1876 reverenda Alfreda P. Putnama z Unitárskej cirkvi nášho Spasiteľa.
Prihovára sa davu, plnému smútku, vážnosti a sĺz, a stovkám ľudí pripomína následky hrôzy osudnej noci spred štyroch dní, keď sa budova Brooklynského divadla stala dejiskom tragédie, aká nemala v Spojených štátoch obdobu.
Hromadiace sa davy v uliciach, rastúce zdesenie, exhumácia mŕtvych a šialený smútok rodín, ktoré hľadali svojich stratených... Množstvo ubolených a trpiacich, symboly smútku na verejných budovách a pohrebné sprievody, tiahnuce cez tiché mesto na cintoríny.
Avšak tu, na cintoríne Green-Wood, stojí reverend Putnam pred jediným spoločným hrobom, v ktorom spočinuli zuhoľnatené pozostatky obetí, ktoré sa nepodarilo identifikovať. Stotri neznámych ľudí, ktorých osud v priebehu krátkej chvíle tragicky zastavil v úplnom rozkvete ich života.
Diváci boli viditeľne dojatí
Ten večer v utorok 5. decembra hrali v Brooklynskom divadle francúzsku melodrámu Dve siroty. Hľadisko bolo zaplnené len asi z polovice, prišlo sa pozrieť približne 900 divákov, možno aj preto, že túto inscenáciu malo divadlo v programe dva dni po sebe. Po prvom predstavení denník Brooklyn Eagle v recenzii zhodnotil, že diváci boli počas hry viditeľne dojatí.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
