Ako vyzeralo naše územie v ľadovej dobe? Nebola tu zamrznutá krajina, kde živorili zvieratá pred vyhynutím

Bola ľadová doba skutočne ľadová? A koľkokrát také obdobie planéta Zem zažila?

Ľadové a medziľadové doby sa počas štvrtohôr, najmladšieho geologického obdobia (zahŕňa približne posledných 2,6 milióna rokov, pozn. red.), opakovali mnohokrát. Posledná sa začala pred viac ako 110-tisíc rokmi a skončila sa necelých 10-tisíc rokov pred naším letopočtom. Dnes z tohto hľadiska žijeme v ďalšej medziľadovej dobe. Posledná ľadová doba teda trvala viac ako 100-tisíc rokov a počas tohto obdobia sa klíma značne menila. 

V niektorých úsekoch bolo celkom prívetivo, v iných menej. Okrem nižších priemerných teplôt, než máme dnes, bolo však pre Európu ľadovej doby typické predovšetkým väčšie sucho. Ľadovú dobu by sme si nemali predstavovať ako krajinu pokrytú mohutnými vrstvami snehu, zrážok bolo málo. Naopak, veľké množstvo vody bolo zadržiavané v ľadovcoch, v dôsledku čoho poklesla svetová hladina morí a mnohé ostrovy v tom čase boli spojené s kontinentmi vrátane Veľkej Británie.

Vedeli by ste opísať, ako vyzerala vtedajšia krajina na tunajšom území?

To súvisí práve s klímou, z veľkej časti obzvlášť s nedostatkom vody v krajine. Podľa súčasných poznatkov bola tunajšia krajina dosť rôznorodá, mozaikovitá. Dominantná tu však predsa len bola step. Išlo o takzvanú sprašovú či mamutiu step, ktorá dnes nemá presný ekvivalent, a naše poznatky o tom, ako vyzerala, sú zatiaľ iba kusé. Vzhľadom na to, že step uživila stáda mamutov a ďalších bylinožravcov, však muselo ísť o pomerne výživný porast tráv a bylín, miestami asi tiež odolnejších drevín. Počas prívetivejších klimatických úsekov to musel byť skutočne pôsobivý ekosystém, ktorý mohol do istej miery pripomínať dnešné africké savany. 

Na vhodných miestach s dostatkom vlahy, napríklad pozdĺž riek, tvorili odolnejšie druhy drevín lesné a krovinaté porasty. Vzhľadom na dosť premenlivú klímu počas poslednej ľadovej doby je však potrebné mať na pamäti, že sa typ krajiny priebežne menil a prispôsoboval, náročnejšie druhy rastlín, najmä drevín, prenikali a ustupovali podľa meniacich sa teplotných a predovšetkým podľa vlhkostných podmienok.