Vo svojich textoch píšete, že Zdeněk Burian bol nemoderný...
A zároveň nesmierne moderný. Mal schopnosti špičkových umelcov 19. storočia. Bol vynikajúci figuralista, portrétista aj krajinkár. A toto dokázal perfektne skĺbiť s vizualizáciou 30. a 40. rokov, teda s tým, čo bolo novátorské a obľúbené na vtedajších fotografiách a vo filmoch. Bol skrátka špičkový komerčný umelec svojej doby, bol niekým, kým je pre nás napríklad Steven Spielberg, akurát v oblasti ilustrácie a maľby. Vedel robiť veci kvalitné a zároveň mimoriadne zábavné. Niekto možno pohŕda tým, že nejde o skutočné umenie, ale to tiež v Spielbergovom Indianovi Jonesovi neriešite. Bol skutočne aj v celosvetovom kontexte vrcholný predstaviteľ akčnej alebo dobrodružnej ilustrácie. Dokázal nakresliť situácie napríklad aj z vtáčej či zo žabej perspektívy, k čomu prišiel napríklad komiks až oveľa neskôr. A v ilustráciách vtedy neboli nadhľady a podhľady vôbec bežné.
Čo je dobrý príklad?
Začiatkom jeho zlatého obdobia boli ilustrácie k českému vydaniu Pokladu v Striebornom jazere z roku 1932. To sú až neuveriteľné filmové zábery. Neskutočne moderné, akokoľvek to nemá nič spoločné s moderným umením.
A teraz k jeho nemodernosti.
Tá súvisí s tým, že modernému umeniu nerozumel a pohŕdal ním. Domnieval sa, že robí z ľudí hlupákov. Na akadémii, kam ho vďaka talentu vzali už v štrnástich, bol necelé dva roky v rokoch 1919 a 1920. Ešte ho ovplyvnila generácia maliarov ako Max Švabinský či Jan Preisler, ale tým sa to končilo.
Takže symbolisti.
Áno, neskorý symbolizmus, zatiaľ čo taký expresionizmus a neskôr surrealizmus mu už nič nehovorili. Pablo Picasso bol podľa neho deštruktor európskeho umenia.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
Zostáva vám 91% na dočítanie.
