Zlovestný chýr o katastrofe, ku ktorej došlo na stanici Gare Montparnasse, medzi Parížanmi známej aj ako Gare de l’Ouest, čiže Západná stanica, sa francúzskou metropolou šíri rýchlosťou blesku. A spolu s ním aj prvé „zaručené“ správy – o vlaku, ktorý sa v plnej rýchlosti vykoľajil, o zrútenej staničnej budove, o desiatkach, ba možno až o stovke mŕtvych. Nie div, že na miesto nešťastia sa už po niekoľkých minútach zbieha dav ľudí, aby „to“ videli na vlastné oči.
A skutočne, pohľad, ktorý sa podvečer 22. októbra 1895 zvedavcom naskytne, je desivý. V staničnej budove zíva obrovská diera, z ktorej do ulice trčí havarovaný vlak.
„Predná časť lokomotívy sa zrútila na zem a železná príšera spočíva na predných nárazníkoch, ktoré rozbili cestu a hlboko sa do nej vtlačili. Zadná časť je opretá o múr stanice a z diery vo fasáde trčia vozne. Pripomína to prúd stekajúceho kovu, z ktorého stúpajú kúdoly dymu a ozýva sa tupé vrčanie. Alebo akoby tu práve skonávalo nejaké obrovské fantastické zviera,“ opíše farbisto onen obraz skazy reportér denníka Le Petit Parisien.
Zvedavci budú na Rue de Rennes a Boulevard de Montparnasse, odkiaľ je na spadnutú lokomotívu najlepší výhľad, prichádzať aj počas ďalších troch dní. Bude medzi nimi aj niekoľko fotografov, ktorí dosah nehody zvečnia.
A práve vďaka nim, či lepšie povedané vďaka bizarnému výjavu, kolísajúcemu na rozhraní reality a fikcie, sa napokon táto havária zapíše do dejín. Fámy o desiatkach obetí totiž už na druhý deň všetky noviny rozptýlia.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
