Verili im panovníci, bohatí mecenáši i nacisti. Ako mágovia, alchymisti a šarlatáni ovplyvňovali dejiny

Keď sa povie mágovia, alchymisti, vedmy či čarodejnice, väčšinou si vybavíme trochu temné postavy z rozprávok, bájí a legiend. Lenže aj do skutočnej histórie sa vpísalo mnoho ľudí, ktorí tvrdili, že majú nadprirodzené schopnosti a že to nie sú žiadni púťoví kúzelníci. 

Koniec-koncov alchýmia bola dlho považovaná za vedeckú disciplínu a rad jej postupov a zistení si potom osvojila už úplne seriózna chémia, medicína a vlastne aj fyzika.

Žil Žito?

Výraznejší záujem o hermetické náuky vrátane alchýmie mali už Luxemburgovci. Karol IV. mal na dvore nielen vynikajúcich lekárov, ale zaujímal sa vraj aj o alchýmiu, podobne ako jeho synovia. 

Kúzelník Žito vraj nielen podľa Aloisa Jiráska pôsobil na dvore Václava IV., kde súperil so skúsenými majstrami trikov z cudziny. O existencii Žita nie je v dobových prameňoch jediný dôkaz, možno však existovali kúzelníci, ktorých sláva sa z českého kráľovského dvora vďaka nevídaným trikom šírila aj do zahraničia. 

   

Václav Hájek z Libočian vo svojej kronike zo 16. storočia spomína, ako si v roku 1392 zmerali sily bavorskí a českí kaukliari. To znie skutočne ako z povesti o Žitovi, až na to, že Hájek si vymýšľal udalosti aj letopočty.