Hneď po smrti spisovateľky v januári 1862 sa zišli davy a začalo sa o nej hovoriť ako o čítankovo vzornej „našej pani“ Božene Němcovej. To pretrvalo až do 20. storočia.
Tento mýtus mal zakryť všetko, čo prekážalo jej súčasníkom. To znamená jej slobodomyseľný život vrátane najrôznejších partnerov, priateľov a milencov. Bolo to pokrytectvo, aj akýsi oficiálny vlastenecký postoj, pretože už na pohrebe ľudia naozaj zabudli, čo všetko jej ako malomeštiaci vyčítali. Z pohľadu malomeštiactva bola zlá gazdiná, často závislá od pôžičiek a darov. Väčšinou nevarila, takže chodila sama do krčiem a napríklad jej priateľ Vojta Náprstek, ktorý ju v posledných rokoch života podporoval finančne, píše, že k nim do pivovaru chodila po rum a punč.
A nemala ho pre manžela?
Nie, vtedy s ním už dávno bola na nože, takže by mu radšej namazala schody, než aby ho zásobovala kvalitným alkoholom. Keď sme u tých nerestí, tiež dosť fajčila a fajčili všetky jej deti vrátane Hynka, ktorý umiera vo veku necelých šestnástich rokov. Ona bola nonkonformná aj v tom ohľade, že keď išla napríklad v Nymburku s miestnymi meštiankami k Labe, povedali si, že sa vykúpu. Všetky si trošku odložili, ale ona sa vyzliekla donaha, vliezla do Labe a takmer sa utopila, pretože nevedela plávať.
Prečítali ste všetko, čo sa z jej korešpondencie a ďalších dokumentov zachovalo. Ako na vás pôsobila?
Bola to prirodzene talentovaná žena, ktorá mala veľmi nepatrnú školskú dochádzku, iba štyri roky, napriek tomu sa dokázala etablovať ako literátka. A nielen to. Dokázala byť levicou spoločnosti a dokonca dokázala z toho malého ihriska vytlačiť lepšie postavené dámy, hoci boli veľmi pekné a vzdelanejšie.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
Zostáva vám 92% na dočítanie.
