Slovenský EY Podnikateľ roka 2011 Ľuboš Fellner: Záchrana firmy ma stála milión eur

Spoločnosť EY v Slovenskej republike vyhlásila už 15. ročník súťaže EY Podnikateľ roka. Ide o slovenské kolo najprestížnejšej svetovej súťaže podnikateľov, ktorá vzdáva hold výnimočným osobnostiam.

Ľuboš Fellner
Zdroj: HN

HN sú už tradične mediálnym partnerom podujatia.

Aj vy môžete nominovať svojho favorita prostredníctvom nominačného formulára na stránkach www.eypodnikatelroka.sk alebo zaslaním emailu na adresu eypodnikatelroka@sk.ey.com.

HN vám pri tejto príležitosti prinášajú rozhovory s víťazmi minulých ročníkov. Slovenským EY Podnikateľom roka 2011 sa stal Ľuboš Fellner, zakladateľ cestovnej kancelárie Bubo. „Keby som dostal ebolu, s veľkou pravdepodobnosťou by som zomrel aj ja,“ povedal Fellner v nedávnom rozhovore pre HN.

Zažili ste niekedy takú situáciu, aká v súvislosti s koronavírusom už niekoľko mesiacov trvá nielen na Slovensku, ale prakticky na celom svete?

Ak sa pýtate na samotnú pandémiu, tak áno, samozrejme. Počas svojich ciest som bol niekoľkokrát svedkom situácie, ktorú teraz prežívajú aj ľudia na Slovensku. Keď som to zažil štvrtý alebo piaty raz, tak som sa vybral na takzvanú Ebola Tour. Predtým sa ochorenia takéhoto typu volali ebola, SARS, mexická či vtáčia chrípka. Bolo toho naozaj veľa. Keďže som lekár, tak sa dosť intenzívne zaoberám aj cestovateľskou medicínou. Médiá vtedy písali, že na ebolu zomrú dve miliardy ľudí. A ja som chcel dokázať, že sa mýlia.

Dve miliardy ľudí síce nezomreli, ale ebola bola naozaj veľmi nákazlivá a smrteľná choroba...

To máte pravdu, ebola bola dokonca stonásobne či skôr tisícnásobne smrteľnejšia pre mladého človeka než koronavírus. Takže keby som dostal ebolový vírus, s veľkou pravdepodobnosťou by som zomrel aj ja. Úmrtnosť bola na začiatku 90 percent, potom okolo 50 percent, kým v prípade aktuálnej korony je to u mladých ľudí možno jedno promile. Prešiel som teda všetky krajiny zasiahnuté ebolou v najvyššej fáze epidémie. Bol som v Sierre Leone, Libérii a ďalších štátoch.

To bolo pomerne riskantné dobrodružstvo...

Ani nie. Ja som hovoril, že človek by sa mal na svojej dovolenke vyvarovať toho, aby jedol opice alebo sa dotýkal mŕtvych tiel. Tak sa totiž prenáša vírus eboly. Napokon, každý vírus sa prenáša inak. Potom som spravil Zica Tour, aby som ukázal znova to isté. V takýchto prípadoch totiž vždy vypukla rovnaká panika.

Považujete za paniku aj súčasnú situáciu okolo pandémie COVID-19?

Ja sa všetkým ospravedlňujem, ale naozaj mám názor, že toto, čo sa teraz deje v súvislosti s koronou, je obrovskou chybou západnej civilizácie. Už pri ebole sme videli, že takáto tendencia tu je, hoci na Slovensko či do ďalších európskych krajín sa tento vírus ani nedostal. A pri korone je to také výrazné, že začínam mať pocit, že svet sa úplne zbláznil. O korone viem dávno. Už pred ôsmimi mesiacmi som povedal, že z veľkej časti stačí pre mladého človeka len cibuľa s medom a lipový čaj. Týka sa to 99,9 percenta mladých.

Nezmenili ste názor ani po tom, čo chorobe COVID-19 podľahli po celom svete státisíce ľudí a nemocnice sú preplnené pacientmi na pľúcnych ventilátoroch?

Nie, stále si to myslím. Korona je viróza, ktorú treba liečiť ako ostatné virózy, teda predovšetkým ľahnúť si a vypotiť sa. Musíte ju len vyležať a dáte sa dokopy. Nepomôže vám Remdesivir ani ďalšie lieky. Potvrdzujú to i najnovšie štúdie zo Stanfordu. Svet sa však zavrel. Ľudia sa k týmto opatreniam budú vracať, o 10 či 20 rokov napíšu knihy o tom, aká to bola chyba. Lockdown vyhovuje politikom, médiá majú vysokú klikanosť, ale celé je to absolútna hlúposť. Nechcem však teraz kritizovať slovenských politikov ani médiá. Nie je to namierené proti nim. Je to všeobecný trend našej západnej civilizácie, ktorý ju podľa mňa zničí.

Vy hovoríte o mladých ľuďoch, ale ide tu predsa hlavne o ochranu seniorov či ľudí s ťažkými pridruženými diagnózami, u ktorých je úmrtnosť oveľa vyššia...

Prirodzene, treba s tým niečo robiť, ale musí to byť čosi iné. Uvediem vám jeden príklad. Proti malárii vám nepomôže nosiť rúško. Ja som precestoval všetky krajiny sveta vrátane tých najhorších malarických oblastí. Nikto na Slovensku ich nemá tak precestované ako ja. A nikdy som maláriu nedostal. Čiže dá sa proti tomu brániť. Som si istý, že aj proti korone sa dalo brániť, avšak inak ako lockdownami a podobnými záležitosťami. Dôležité je zamerať sa najmä na ochranu najpostihnutejšej a najohrozenejšej vrstvy obyvateľov, ako sú starí ľudia.

Teraz zrejme sčasti narážate na kontroverzné video z marca, v ktorom ste klientov pozývali, aby pred koronou ušli na zájazd s vašou kanceláriou, pretože na Slovensku budú umierať ľudia. Ako toto video hodnotíte s odstupom času?

Bolo to sarkastické video. Ako prvý som povedal, že ľuďom začína šibať, ešte predtým, než bol vôbec nejaký lockdown. V minulosti som hrával súťažne tenis a vzniknutú situáciu by som prirovnal k tomu, ako keď loptičku trafíte tak, že zostane v sieti. Presne tak isto trafilo verejnosť toto video. Takéto náhody sa skrátka občas stávajú. Celkovo som nahral štyri videá, ktoré mali byť zverejnené na Instagrame. Keď zabralo hneď to prvé, tak tie ďalšie sme už nepoužili.

Nečakali ste, že sa to stretne s takým ohlasom?

Taký veľký ohlas sme vôbec nečakali, mysleli sme si, že si to pozrie 100 alebo 200 ľudí a koniec. Toto sarkastické video však ľudia zobrali akože vážne. Tvárili sa, že nevedia, že som lekár a že som spravil Ebola Tour. Mrzí ma, že aj iné vyjadrenia doktorov sa tu dehonestujú. Teraz sme asi osem mesiacov po tom mojom vyhlásení, ale stále si bude 80 percent Slovákov myslieť, že koronavírus je veľmi nebezpečný. Uvidíte, o tri roky sa ukáže, že som mal absolútnu pravdu.

Neublížilo vám toto video v podnikaní, nevyčítali vám ho klienti?

Práveže vôbec nie. Moji klienti to celé zobrali s humorom. Veď to bolo určené práve im, a nie širokej verejnosti. Musím povedať, že ma veľmi podržali. Napísali mi, že som povedal len pravdu, a za pravdu sa pyká. Ja som sa za niektoré vyslovené veci ospravedlnil. Ak som niekoho urazil, tak ma to mrzí. Avšak znova – sorry, ale mám iný názor. A byť perzekvovaný za iný názor, to je strašná malosť Slovenska.

Podarilo sa vám od marca navštíviť nejaké zaujímavé krajiny?

Áno, samozrejme, ja stále cestujem. Hneď v prvý deň, ako otvorilo hranice Rakúsko, som bol v Rakúsku. Keď otvorili Faerské ostrovy, tak v prvý deň som bol tam. Za ten čas som navštívil 30 ostrovov, o dva dni letím na Kilimandžáro. Takže som neprestal cestovať. A to napriek tomu, že tu mnohí hovoria, že tí, čo cestujú, sú nakazení a zlí. Je však veľmi ťažké takto cestovať. Teraz je opäť lockdown v Rakúsku. Musíte mať rôzne testy či očkovania, aby ste mohli odletieť. Podmienky sa menia každé tri dni. Povedia vám napríklad, že musíte mať 24 hodín staré testy, pričom viete, že poletíte 48 hodín. Je s tým spojeného veľa rizika.

Cestujete sám alebo s klientmi?

Mám teraz jednu partiu a musím priznať, že som z takéhoto cestovania nadšený. Vo Viedni ma hneď v prvý deň po otvorení brali ako Rakúšana. Keď som im povedal, že som Slovák, tak vďaka ich milej reakcii som sa prvýkrát cítil vo Viedni ako doma. Nechceli uveriť, že k nim v takomto období naozaj niekto zo zahraničia prišiel. Aj Faerské ostrovy boli úplne bez turistov. Išiel som napríklad vrtuľníkom s domácimi ako jediný cudzinec. Bol som tiež na Azorských ostrovoch, na Madeire, prešiel som toho skutočne veľmi veľa.

Kedy ste vlastne prvýkrát priamo narazili na opatrenia súvisiace s aktuálnou nákazou?

Bolo to ešte na úplnom začiatku, 26. januára tohto roka, keď som letel z Apie, čo je hlavné mesto Samoy, cez Fidži do austrálskeho Melbourne. Tam som sa s tým stretol prvýkrát, teda dlho pred tým, než o tom na Slovensku vôbec začal niekto rozprávať. Bol som aj na Tuvalu, Kiribati. Našťastie sa mi už skôr podarilo prejsť všetky krajiny sveta, ako aj severný a južný pól. Pretože teraz to fakt vyzerá tak, že cestovanie bude opäť o trošku ťažšie.

Máte už predbežné odhady, ako zasiahne korona Bubo?

Naozaj neviem, či na Slovensku existuje nejaká iná firma, ktorú by to až tak postihlo ako Bubo. Možno nejakého leteckého dopravcu. Ťažko si vie niekto nezainteresovaný predstaviť, čo sa teraz deje v celom segmente cestovného ruchu. V Bratislave boli zatvorené hotely. Keď ich znovu otvorili, tak mali zväčša sotva 15-percentnú obsadenosť. Je to skutočne strašne zlé. Môžete robiť, čo chcete, ale nič s tým nespravíte. Nie je totiž vecou schopnosti či neschopnosti podnikateľa. Nám zatvorili drvivú väčšinu destinácií, nemôžeme ísť prakticky nikam. Všetko je zavreté, Izrael, Kuba aj iné štáty. Napríklad Srí Lanka má 12 mŕtvych a zavreli to. Lebo politici sú všade rovnakí a vyhovuje im to.

Dnes ako firma nikam nechodíte?

Ale áno, sme jediná cestovná kancelária, ktorá v tejto chvíli robí zájazdy. Momentálne sme v Egypte, v Mexiku či v Keni. Zájazdy vypravujeme aj trikrát za sebou. Na Maldivy sme vypredali celé súkromné lietadlo, aktuálne pripravujeme druhý turnus. Čiže my naozaj bojujeme, ale každý mesiac prerábame.

Udržiavate si vašich sprievodcov, alebo ste sa s niektorými aspoň dočasne rozlúčili?

Ja som si našich sprievodcov dlho držal, oveľa dlhšie než iní. Urobili sme za ten čas veľký kus práce. Vidno to aj na našej webovej stránke. Keď si to človek otvorí, zbadá výsledok obrovskej roboty. Takže tých osem mesiacov sme nezaspali, pracovali sme. Avšak potom som musel naozaj mnohým ľuďom povedať, že ich skrátka platiť nemôžem.

A tí čo zostali?

Niektorí na určitý čas odišli, ďalší zostali a robia teraz zadarmo. Píšu, budujú firmu a čakajú, že sa to celé opäť otvorí. A aj tak idem každý mesiac do mínusu. Musím zdôrazniť, že mám naozaj absolútne skvelých sprievodcov. Ťažko som si ich vyberal a tvrdo som ich vychovával. Môžem pokojne vyhlásiť, že sú najlepší na Slovensku. Základným bodom môjho podnikania bolo vždy šťastie našich zamestnancov. A dnes sa mi robota, čo som do tých sprievodcov dal, vracia. Sme tu, makáme a chystáme nové veci.

Takúto situáciu firma zrejme ešte nezažila...

Keď sa dosiaľ objavil nejaký problém, vždy sa to vyriešilo. Keď napríklad vybuchla sopka na Islande, tak dobre, nechodili sme tam. Zmenili sme program. Ponúkame celú planétu, takmer všetky krajiny, išli sme teda inde. Pandémia však už vo svojej podstate znamená, že postihnutý je celý svet. Takže momentálne prežívame naozaj veľmi ťažké obdobie. Ako hovorím, to si ťažko vie niekto predstaviť. Uvedomte si napríklad, že sa nedá ísť do Thajska ani do iných krajín, kam vypravujeme desiatky zájazdov. Keď to nejde, tak to nejde, skrátka tam nemôžeme ísť my ani nikto iný.

Chystáte v tomto medziobdobí nové veci?

Samozrejme, pracujeme na nich. Máme extrémne robustný web, napísali sme tam stohy materiálov a implementovali sme neuveriteľné veci. Čiže ja z toho celého koniec koncov vyjdem vlastne ešte silnejší. Avšak tá príprava je dlhá, trvá to naozaj dlhšie, než si myslíte.

Môžu sa vaši klienti tešiť na nejaké novinky?

Určite áno, máme veľa prekvapení. Keď to bude aktuálne, pôjde to na web. Zavčasu to dáme vedieť. V našej ponuke však už vidno, že na vyhľadávanie máme umelú inteligenciu. Ponúkame napríklad 131 zájazdov do destinácií, kde sa dá hrať golf. Ďalej máme 51 zájazdov tam, kde sa dá jazdiť na koni. Je to pripravené a ja sa absolútne nebojím otvorenia ani toho, že by sa ľudia báli cestovať. Je to hlúposť. Mne úplne stačí len to, že mi dajú slobodu. To je všetko, čo potrebujem.

Spomínali ste umelú inteligenciu. Investujete veľa peňazí do inovácií, výskumu a vývoja?

Áno, máme silné IT oddelenie, ktoré stále pracuje. Sprievodcov teraz, bohužiaľ, platiť nemôžeme, no aj vďaka nášmu IT máme každý týždeň utorňajšie porady, do ktorých sa i oni zapájajú. Čiže neustále sme spolu v kontakte. Tým, že sme už predtým boli rozlezení po celom svete, máme online mítingy už dávno zabehané. Avšak IT a iné veci naďalej platíme a postupne to budujeme.

Máte očakávania, kedy by sa cestovanie mohlo vrátiť na predkrízové úrovne?

Teraz je to ťažké povedať. Hovoril som, že možno hneď na druhý deň po amerických prezidentských voľbách. Keby vyhral Donald Trump, tak by sa možno o tom prestalo až tak písať a riešiť aj na Slovensku (úsmev). Dôležité je, aby trochu utíchla táto panika a začalo sa o tom celom rozprávať trošku normálnejšie. Príde vakcína a ľudia, ktorí budú chcieť cestovať, sa zaočkujú. Dá sa to spraviť. Postupne to vyšumí. Rátam s tým, že sa to postupne začne otvárať začiatkom budúceho roka. Nám naozaj stačí zopár krajín. Už dnes vidíme, aký obrovský je záujem o Maldivy privátnym lietadlom. Všetko sú to Slováci, prirodzene, všetci sú testovaní.

Zmenili ste v dôsledku súčasnej koronakrízy pravidlá účasti na zájazdoch?

Zaviedli sme takzvanú COVID-19 garanciu. V jej rámci človeku garantujeme, že sa absolútne nemusí báť o svoje peniaze. Keby sa čokoľvek stalo, tak mu ich vrátime. My teda naozaj bojujeme, nič neodpisujeme. Všetko sú to naše nápady a takí sme vždy boli. Keď sa pozriete na Finstat, vlani sme išli hore o 27 až 28 percent. Po 30 rokoch práce sme mali takýto extrémny nárast. A tento rok úplne padneme z takéhoto piedestálu extrémne úspešnej firmy úplne dole. Avšak ja sa už teším na ročník 2021– 2022, keď sa to celé nanovo rozbehne.

Máte už nejaké odhady, koľko dosiahnu vaše straty?

To sú naozaj veľké sumy. A platím to z mojich vlastných peňazí. Keby sme boli nejaká neseriózna firma, tak už dávno skrachujeme. Za týmto nehľadajte žiadnu logiku. Za tým je fakt, že Bubo je celý môj život. A ak sa pýtate na konkrétne číslo, tak do firmy dám v dôsledku krízy viac ako milión eur. To znamená, že budem vyše milióna eur v strate.

Dostanú klienti späť všetky peniaze za zájazdy, ktoré boli v dôsledku korony zrušené?

Áno, to je samozrejmá vec. Bubo určite neskrachuje, nikto sa nemusí obávať. Môžem však povedať, že 97 percent klientov nechcelo vyplatiť peniaze naspäť. Chcú s nami cestovať aj naďalej. Trochu problematický bol apríl. Boli to však sotva tri percentá klientov, ktorí si vyžiadali peniaze späť. Samozrejme, ja ich chápem. Tiež sa boja, nevedia, čo bude ďalej. Avšak opäť musím zopakovať, že máme skvelých klientov. Vzdelaných, perfektných, tešia sa, keď sa to otvorí. A keď im nikto nebude robiť problémy, tak v momente začnú znovu cestovať, lebo je to súčasť ich života.

Po zverejnení spomínaného marcového videa ste sľúbili zdravotníkom, že ich vezmete na zájazd. Bol o to záujem?

Nejaký veľký záujem o to nebol, ale táto ponuka stále platí. Všetko, čo poviem, platí. Ja som vyštudoval medicínu a celkovo si myslím, že zdravotníctvu niečo dlhujem. Moji najlepší kamaráti sú lekári. Neustále sa s nimi stretávam. A keď sa svet trošku rozbehne a my sa dostaneme z najväčších problémov, tak určite tých lekárov na zájazd zoberiem.

Vraciate sa občas k vášmu pôvodnému povolaniu?

Áno, aj teraz nedávno som pracoval ako lekár, robil som výtery počas prvého kola celoplošného testovania. Išiel som do Žiliny, kde som strávil víkend. Vybral som si ju preto, že práve Žilina bola z hľadiska nákazy tým najhorším mestom a najhorším okresom. Kým v Bratislave bolo len 0,3 percenta pozitívnych, Žilina bola na tom oveľa horšie. Zamieril som teda práve tam, aby som im pomohol zvládnuť to. Musím však povedať, že tejto vláde patrí klobúk dole za to, čo dokázala spraviť.

Čo máte konkrétne na mysli?

Predsa ako zvládli celoplošné testovanie. Ja som zvyknutý robiť v Bubo veci, ktoré sa podľa mnohých nedajú zrealizovať. Preplávať Dunaj, absolvovať maratón, ísť na ťažké expedície. Oni spravili to isté. Veľmi ťažko sa to robí, ale zvládli to perfektne. No a ja som rád, že som mohol v tomto aspoň trochu pomôcť. Bol som celý čas v tom skafandri a testoval som. Spravilo tak veľa lekárov. Na Slovensku to nie je také vypuklé, skôr sa o tom viac rozpráva, ako by sa malo. Avšak rád vezmem lekárov na zájazd. Snažil som sa spojiť aj s ministrom zdravotníctva, aby som mu túto tému navrhol, ale nepodarilo sa mi to. Zrejme majú teraz všetci veľa práce. Keď sa situácia upokojí a cestovanie sa opäť obnoví, tak možno potom.

Zmení korona v nejakom smere navždy cestovanie, tak ako sa to stalo v prípade útoku na newyorské dvojičky v roku 2001?

Podľa mňa sa to zmení presne tak, ako hovoríte. Budete napríklad musieť napľuť do misky a z toho oni zistia, či ste alebo nie ste chorí. Alebo podobné veci, budú sa povedzme merať teploty cestujúcich. Ale medzi nami, nič vážnejšie sa nestane. Ešte jednu vec týkajúcu sa útokov z 11. septembra 2001 by som však rád zdôraznil. Keď sa to stalo a spadli dvojičky, bol som vtedy blízko Afganistanu. Nedávno sme si pripomenuli ich pád a o pár dní si pripomenieme aj 17. november v Československu. Ja som teraz napísal krátky fejtónik, že pádom dvojičiek vlastne padla celá západná civilizácia. Tento pád sa koronou iba potvrdil.

Čo sa v nasledujúcich rokoch a desaťročiach podľa vás stane?

Čína teraz prevezme moc. O tom sa tu absolútne nerozpráva, ale myslím si, že to tak bude. Čína má už na to nabehnuté, je tomu prispôsobený aj jej politický systém. Mám kamarátov na Srí Lanke alebo v Kambodži a oni mi neustále vravia, že Číňania to tam úplne ovládli. Ekonomicky dominujú aj Afrike. Čína je najväčší konkurent našej západnej civilizácie. Akurát som nedávno písal jeden blog o moreplavcovi Fernaovi de Magalhaesovi, prvom človeku, čo oboplával Zem. My Európania sme 500 rokov využívali to, že sme nakradli tie peniaze niekde inde. A teraz, keď sa to po tých 500 rokoch zrazu skončilo, musíme začať tvrdo pracovať, lebo budeme mať veľké problémy.

Vy ste boli prvý Slovák, ktorý precestoval všetky krajiny sveta. V predchádzajúcich odpovediach ste naznačili, že teraz sa podmienky výrazne sťažia...

Myslím si, že ani v Česku taký nie je. Bol som na severnom aj južnom póle, v Burkine Faso som bol štyrikrát. Veľakrát sa vraciam do Afriky, do krajín ako Tanzánia a ďalšie. Vždy som hovorieval, že nie je nič lepšie na svete ako cestovanie. Teraz však trochu vidím, že to nie je vždy úplne dobré. Bol som napríklad v Iráne a Peržanov mám skutočne rád. Avšak musím vám povedať, že za celým dianím okolo Iránu je politika. Chápem aj to. Som proamerický a rozumiem tomu, čo Američania robia. Len ma hnevá, ako sa o tom píše. Takýto nečestný prístup k veciam potom vytvára konšpiračné médiá. Táto téma ma absolútne ruinuje. Pretože viem, že keď nebudeme hovoriť pravdu, tak to pre nás ako západnú civilizáciu dopadne zle. Lož má totiž krátke nohy.

Aká je teda pravda o Iráne?

Sú to starí Peržania, stará kultúra, ovládajú jazyky, sú na vysokej úrovni. Sú to milí ľudia, hneď vás zoberú k sebe domov. Veľakrát som bol v Iráne a totálne ma hnevá neseriózny prístup, s akým je na Západe táto krajina často vykresľovaná. Samozrejme, tamojší klerikálny režim je zlý. Chápem, že sme proti Iránu, lebo Irán je proti Izraelu. Tomu všetkému rozumiem. Ide len o to, že mnohí ľudia, ktorí tieto veci čítajú, tam neboli a nechápu súvislosti. Potom si myslia, že tam vás zabijú, chuderky ženy tam musia nosiť šatky na hlave, lebo inak pôjdu do väzenia alebo ich zbičujú, a neviem čo ešte. Ony tam tie šatky nosia, pretože ich chcú nosiť. Ten svet je oveľa zložitejší. Bohužiaľ, na Slovensku mi chýba hlbšia diskusia. Nejaký iný názor je tu doslova perzekvovaný.

Opäť sa vraciame k vášmu videu...

Áno, je to presne môj prípad. Bol som prvý, ktorý povedal ten názor. A odvtedy som ho nezmenil. Myslím si, že mám pravdu. Ten názor som si vytvoril na základe dlhoročných skúseností. Mám výsledky, žiadny môj klient nedostal tropickú chorobu. Viem ísť do malarickej oblasti a nedostať maláriu. Samozrejme, neviem to zaručiť na sto percent, to sa ani nedá. Avšak viem, čo treba robiť, aby sa riziko znížilo na absolútne minimum. A to isté platí aj o ochorení COVID-19. Viem, čo treba spraviť a ako to spraviť. My však z toho rozhodne vyjdeme dobre. Sám vidíte, že nie som negativista ani nič také.

Keď ste prešli všetky krajiny, máte iný systém, podľa ktorého navštevujete dosiaľ nepoznané územia?

Okrem 193 členských krajín OSN a dvoch ďalších území – Palestíny a Vatikánu – sú menšie územia označené ako UN plus. Patria sem napríklad separatistické či medzinárodne neuznané územia ako Abcházsko či Južné Osetsko. Ďalej chodievam na rôzne ostrovčeky, prípadne územia, ako je Krym. Niektoré cesty som mal pripravené, ale súčasná kríza mi tieto plány zhatila. Bol som však napríklad na Náhornom Karabachu. Zároveň som sa vždy snažil robiť expedície, teda nielen navštíviť nejakú novú krajinu, kde som predtým ešte nikdy nebol.

O aké expedície ide?

Chodievam napríklad po stopách cestovateľov. Bol som po stopách Fridtjofa Nansena, ktorý začal robiť výpravy na Severný pól, alebo po stopách Ernesta Shackletona. To bol zase ten, ktorý sa snažil ako prvý ísť na južný pól, ešte pred Roaldom Amundsenom. Bol som aj v dome Martina Kukučína. Okrem toho, že bol známy spisovateľ, to bol aj lekár a cestovateľ. Práve teraz píšem články o cestovaní po Magalhaesových stopách, ktorý ako prvý uskutočnil plavbu okolo sveta. V africkom Gabone som sa plavil po stopách Alberta Schweitzera, ktorý bol rovnako ako ja lekár. Takže robím aj takéto cesty. Uvidíme, čo bude ďalej. My sme kedysi boli najväčšou outdoorovou cestovkou na Slovensku. Robievali sme veľa vysokohorských výstupov.

Prečo ste s tým prestali?

Pretože mi v Himalájach pred 23 rokmi zomreli dvaja sprievodcovia – Jindro Martiš a Juraj Kardhordó. Potom som to nechal. Teraz sa však k tomu opäť vraciame práve výstupom na Kilimandžáro. Zase to nie je také ľahké. Napríklad hokejista Zdeno Chára nevyšiel hore. Takže v tom svete je stále čo objavovať. Je krásny a fakt by bola škoda, keby sme o to prišli. Ja som v roku 1989 bojoval za slobodu, aj tu v kancelárii mám odstrihnutý kus ostnatého drôtu zo železnej opony. Preto ma dnes hnevá jedna vec. Začína tu byť cenzúra ako za komunizmu.

Na základe čoho si to myslíte?

Predtým ste nič nemohli povedať. Teraz sa cenzúra robí iným štýlom. Hejtnú vás, pričom sa vôbec nehľadí na to, prečo a ako ste to povedali. Povedal niečo zlé? O. K., tak ho hejtnime. A vôbec pritom nejdeme do žiadnych diskusií. Nedá sa ísť do debaty, je to celé vedené jediným smerom. Je to vášnivý dav. Ja verím, že keď sa svet znova otvorí, tak sa opäť otvorí aj vnímanie ľudí.

Čo je vaším cestovateľským snom?

Chcel by som ísť na Pitcairnove ostrovy. Musíte sa tam dva týždne plaviť obchodnou loďou. Je to práve tam, kde bola známa vzbura na lodi Bounty. Rozprávajú tam po anglicky so škótskym prízvukom. Rád chodievam do takýchto destinácií, kde veľa Slovákov nebolo, takže sa potom ani veľmi nemám s kým o tom porozprávať. Bol som tiež na Tuvalu, čo bolo super, rovnako ako Kiribati. Tiež by som chcel absolvovať plavbu loďou Stredoatlantickým chrbtom.

Poviete niečo bližšie o tomto pláne?

Stredoatlantický chrbát je podmorské stredooceánske pohorie. Je to také esíčko, najdlhšie pohorie na svete. Začína sa Zemou Jana Mayena na severe, prechádza cez Island a ide cez ostrov Pico. Tam je aj najvyšší vrch Stredoatlantického chrbta – sopečná hora Pico, na ktorej som bol. Potom ide dole, cez Ostrovy svätého Petra a Pavla. Prechádza cez Ascension, Tristan da Cunha, teda Svätú Helenu, a ďalšie takéto ostrovy. To sú presne veci, ktoré ma bavia.

Na takéto cesty asi neberiete bežných klientov...

Mám partiu ľudí, ktorí chcú ísť so mnou všade. Prirodzene, účasť na takýchto cestách je obmedzená. Na lodi vždy zoberiem najlepšie kajuty. Avšak nie je to súčasť biznisu. Ja sa zas celý život neprezentujem vyslovene ako podnikateľ, pretože 50 percent svojho života venujem charitatívnym akciám. Naozaj sa snažím robiť dobré veci. Preto ma ten hejt trošku sklamal. Je to škoda, lebo si viem predstaviť, že nejakého človeka by to mohlo odradiť, aby pokračoval vo svojej práci. Prirodzene, ja to budem robiť aj naďalej. Avšak boli aj prípady, keď niekoho vyhodili len preto, že hovoril svoj názor. Hoci možno nemal vo všetkom pravdu, ale keď človek veľa hovorí, tak občas povie aj niečo nepresné.

 

(Špeciálny projekt)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.