Inovácie sú bez pochýb mantrou biznisu. Silnejúca konkurencia, rýchlo sa meniace podmienky na trhu a tlak na efektivitu vedú firmy k hľadaniu nových riešení. Kto má byť motorom týchto iniciatív, pýtajú sa manažéri slovenských malých a stredných firiem. Majú to chcieť od každého zamestnanca alebo je to len schopnosť určitých jednotlivcov?
Argumenty za každého alebo Každý nápad sa počíta
V menších a stredných firmách, kde sú zdroje na inovácie logicky limitované, môže každý podnet viesť k zlepšeniu. Podľa časopisu Harvard Business Review (2022) 70 percent inovačných podnetov v reálnej praxi pochádza od radových zamestnancov, nie od manažmentu. Ak firma vytvorí vhodné prostredie, drobné vylepšenia v procesoch alebo produktoch sa môžu stať konkurenčnou výhodou.
Ako to máme v génoch: Slováci sú historicky známi schopnosťou improvizácie a riešenia problémov v štýle „zaplátanie diery“. Tento pragmatický prístup je možné využiť na podporu inkrementálnych (menších) inovačných zmien. Ak sa podarí podporiť inovačnú kultúru, firmy môžu byť flexibilnejšie a lepšie reagovať na zmeny.
Výzva: Ako ste schopní a efektívni tvoriť prostredie, kde sa ľudia vedia realizovať, lebo sami chcú?
Argumenty proti: Nie každý je inovátor
Mnou často citovaný profesor Clayton Christensen, autor teórie prelomových inovácií, tvrdí, že inovovanie si vyžaduje špecifické zručnosti, priestor na experimentovanie a odolnosť proti neúspechu. Požadovať to od každého zamestnanca môže byť kontraproduktívne a spôsobiť frustráciu.
Ako to máme v génoch: Slovenská pracovná kultúra je založená na hierarchii a dodržiavaní pravidiel. Očakávanie, že všetci zamestnanci budú vymýšľať inovácie, môže viesť k odporu. Mnohí preferujú jasne definované úlohy a stabilitu, nie experimentovanie a riziko.
Výzva: Viem prilákať a udržať skvelých inovátorov a následne previesť ich schopnosti do produkcie?
Rovnováha je kľúč
Riešením nie je tlačiť inovácie na každého, ale vytvoriť systém, kde sa dobré nápady prirodzene objavujú a implementujú. Kľúčové je podporovať tých, ktorí majú chuť inovovať, ale nepostihovať tých, ktorí radšej nasledujú osvedčené postupy.
Slovenské firmy, ktoré úspešne zvládli tento balans, investujú do podporných mechanizmov ako inovačné workshopy, interné inkubátory alebo systémy podávania nápadov s transparentnou reakciou. Ak sa podarí spojiť pragmatizmus Slovákov s efektívnou podporou inovatívneho myslenia, získajú naše firmy dôležitú konkurenčnú výhodu.
Autor je špecialistom na riadenie zmien