Autor je predsedom Inštitútu slobody a podnikania
Prezident Donald Trump v piatok 1. mája 2026 oznámil zvýšenie ciel na osobné a nákladné vozidlá z EÚ z 15 na 25 percent s účinnosťou od budúceho týždňa. Dôvodom má byť údajné nedodržiavanie obchodnej dohody z roku 2025. Výnimku majú vozidlá vyrobené v Spojených štátoch. Toto rozhodnutie predstavuje ďalšiu eskaláciu protekcionistickej politiky, ktorá bude mať priame a bolestivé dôsledky najmä pre otvorené ekonomiky, akou je Slovensko.
Automobilový sektor na Slovensku tvorí približne 10 až 13 percent HDP, priamo aj nepriamo zamestnáva viac než 200‑tisíc ľudí a na vývoze do USA sa autami a dielmi podieľa viac ako 70 percentami. Podľa dostupných údajov je Slovensko v absolútnom objeme exportu automobilov do USA na druhom mieste v EÚ hneď po Nemecku. Žiadna iná krajina Únie nie je voči tomuto šoku relatívne tak zraniteľná.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo sú nové americké clá pre Slovensko väčším problémom než pre zvyšok EÚ a ktoré automobilky sú najviac ohrozené.
- Ako môže obchodná vojna zasiahnuť stovky dodávateľov a tisíce pracovných miest aj mimo samotných fabrík.
- Čo musí Slovensko urobiť doma, aby zmiernilo šok, keďže rozhodnutia z Washingtonu ovplyvniť nedokáže.
Dostupné pre predplatiteľov 
Najviac zasiahnuté môžu byť všetky automobilky pôsobiace na Slovensku vrátane novej továrne Volvo v Košiciach. Ide najmä o Volkswagen ako významného exportéra citlivého na americký trh, ale aj o Jaguar Land Rover s historicky silným vývozom do USA. Kia v Žiline a Stellantis v Trnave sú síce menej priamo exponované, no výrazne zasiahnutý môže byť ich dodávateľský reťazec. Volvo môže v dôsledku protekcionistických opatrení prehodnotiť svoje plány.
Ešte vážnejšie dopady hrozia dodávateľom prvého a druhého stupňa. Ide o stovky firiem vyrábajúcich komponenty pre automobilky – od elektroniky a plastov až po sedadlá. Analýzy z minulosti odhadovali ročné straty slovenského automotive sektora v stovkách miliónov eur už pri nižších clách. Teraz ide o podstatne horší scenár.
Slovensko nemôže ovplyvniť obchodnú politiku Donalda Trumpa, no môže a musí reagovať doma. Urýchlene je potrebné hľadať nové trhy v Ázii, Latinskej Amerike a Afrike, aby sa export viac diverzifikoval. Zároveň je nevyhnutné výrazne zvýšiť domácu konkurencieschopnosť – znížiť dane z príjmov právnických osôb, odstrániť byrokratické bariéry a zlepšiť systém vzdelávania aj infraštruktúru. Len atraktívne podnikateľské prostredie dokáže udržať investície materských koncernov.
Slovenská ekonomika už v minulosti preukázala schopnosť adaptácie. Prežili sme krízu rokov 2008 – 2009, pandémiu v roku 2020 aj energetickú krízu v nasledujúcich rokoch. Tentoraz však ide o štrukturálny šok pre náš najdôležitejší priemysel. Vláda, zamestnávatelia aj odbory by mali spoločne pripraviť krízový plán s dôrazom na udržanie pracovných miest a investícií. Slovensko si nemôže dovoliť stať sa Detroitom Európy – jedným z najväčších porazených novej obchodnej vojny.
