Vieme o nich prekvapivo málo. Už preto, že kategória "probiotiká" zahŕňa najrôznejšie živé organizmy. Pri bežných potravinách a potravinových doplnkoch sa najčastejšie spomínajú mliečne baktérie, napríklad Lactobacillus, Bifidobacterium alebo Torulopsis (rod kvasinkových húb), informuje iDNES.
Predpokladá sa, že tieto "živé kultúry" alebo "zdravé baktérie" majú pozitívny vplyv na prostredie v žalúdku a črevách, poťažmo na imunitu. Lenže v ľudskom tráviacom systéme toho žije kopa, odhaduje sa až sto biliónov mikroorganizmov, a probiotické kultúry sú len jeden z mnohých rôznych národov, ktoré nás osídlili. Vieme, že niektoré organizmy sú prospešné, iné skôr škodia, avšak veda je v ich skúmaní na úplnom začiatku.
"Práve probiotiká sú teraz v rámci výskumu obrovskou témou," píše na svojom blogu známy americký lekár a autor populárnonáučných esejí Mark Hyman. "Objavujú sa všade. Hovorí sa o nich v reklame na jogurt, zoženiete ich v lekárni aj v supermarkete. V súvislosti so zdravým trávením sa z nich stáva veľmi populárna téma."
Výrobcov potravín s pridanými probiotikami, ale aj špeciálnych doplnkov, vlastne nikto neobmedzuje. Pokojne sa tak dočítame, že živé kultúry "vylepšujú črevnú mikroflóru", "zaisťujú lepšie trávenie", alebo dokonca že pomáhajú predchádzať konkrétnym problémom - od nadúvania po chronický syndróm dráždivého čreva a s ním spojenej bolesti, úzkosti či depresie.
Vážne to funguje?
Môžu pomáhať, ale nemusia, hovoria odborníci. Okrem toho, že ešte nikto nenazbieral dostatok dát, ktoré by účinok probiotík potvrdili, väčšinou nie je celkom jasné ani to, koľko baktérií ktorá potravina alebo tabletka skutočne obsahuje. Často sa neuvádzajú ani konkrétne druhy. Rozhodnúť sa, že pri problémoch s trávením začnem jesť viac jogurtov alebo piť každý deň pohárik fermentovaného čajového drinku kombuča? Také jednoduché to nebude.
Podľa doterajších výskumov to vyzerá, že niektoré baktérie preukázateľne pomáhajú len ľuďom s veľmi špecifickými poruchami trávenia, povedal magazínu Scientific American gastroenterológ Matthew Ciorba z Washingtonovej univerzity v St. Louis. "Zatiaľ sa nepreukázalo, že by probiotiká nejako prospievali aj ľuďom so zdravým tráviacim traktom."
Mark Hyman je menej prísny: verí, že kľúč k výhodám probiotických kultúr je potrebné hľadať u iných baktérií, ktoré v sebe nosíme. Teda u tých "zlých". "Ich počet v tele rastie, keď jeme priemyselne spracované jedlá s vysokým obsahom cukru a škrobu; keď nejeme dostatok zdravej vlákniny a prebiotík (prospešné nestráviteľné zložky potravy, pozn. red.); alebo keď berieme lieky, ktoré črevám škodia, napríklad antibiotiká alebo niektoré hormóny, "vysvetľuje.
Keď "zlé" mikroorganizmy v tráviacom systéme víťazia nad "dobrými", je to podľa neho prvý krok k horšej imunite, ťažšiemu tráveniu, zmenám nálad, ale napríklad aj alergiám alebo artritíde. Tu už by potraviny s probiotickými kultúrami mohli pomôcť. Aj keď nedokážu priamo liečiť, môžu pomery baktérií vyrovnať, pretože aspoň nakrátko pomáhajú osídliť črevá tými "dobrými". Je však potrebné nadviazať vhodným jedálničkom, ktorý pomôže udržať dobrý stav.
Počúvajte telo, nie pravidlá
Univerzálna poučka ako a s čím konzumovať živé kultúry, neexistuje, ale uškodiť človeku určite nemôžu. Najlepšie bude ich priebežne testovať a načúvať svojmu telu, radí Radek Pajic, osobný tréner a výživový poradca z Bomton Power Concept. "Dennú dobu a množstvo si voľte sami, dôležité je konzumovať ich s chuťou."
Ak vám nevonia japonská fermentovaná fazuľa, kombuča alebo kórejska kvasená kapusta kimči (všetky tieto módne potraviny obvykle probiotiká obsahujú), môžete pokojne vyberať z lokálnych výrobkov, ktoré by ste rovnako do jedálnička zaradili. Či už je to kyslá kapusta, nakladaná zelenina aj kyslé mliečne výrobky, ako je kefír, cmar, tvaroh, niektoré jogurty a čerstvé syry alebo napríklad momentálne populárny skyr.
Radek Pajic na ne nedá dopustiť: "Sú trvanlivé, majú osviežujúcu chuť, sú stráviteľnejšie ako mlieko a často obsahujú práve živé kultúry, o ktorých je reč." Pozor: nie vždy. Ak teda vyložene túžite po testovacej jazde so živými kultúrami, je dobré zakaždým skontrolovať, čo sa píše na obale. Pred ochutenými a sladenými výrobkami potom rozhodne dávajte prednosť tým bielym; doplňte ich sami napríklad ovocím, semienkami alebo orieškami.