Najrozšírenejšou formou je tá, ktorú nazývame zimná depresia - začína na jeseň a končí s príchodom jari. Medzi hlavné príznaky patrí nedostatok energie, väčšia potreba spánku a menší záujem pre aktivity, ktoré inak prinášajú uspokojenie. Niekedy je pre takto zasiahnutého jedinca dokonca ťažké aj pracovať, píše taliansky denník La Repubblica.
Nielen príznaky spojené s depresiou, ale aj mimoriadna potreba konzumovať sacharidy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu hmotnosti, vedú k tomu, že je sezónna afektívna porucha (SAD) považovaná za ľahšiu formu depresie. V skutočnosti ide ale o inú verziu tej istej choroby.
"Osoby, ktoré trpia sezónnou afektívnou poruchou, sú na tom rovnako ako tí, ktorí sú zasiahnutí skutočnou depresiou," hovorí Brenda McMahon z Kodanskej univerzity. Podľa nej "môžu vykazovať depresívne stavy aj mimo kritického obdobia, problémy ich ale najčastejšie postihujú iba v tejto dobe; sú mnohí ľudia, ktorí trpia tým, čo označujeme za subsyndrom".
Ide o desať až 15 percent obyvateľov, ktorí vykazujú mnohé depresívne príznaky, aj keď u nich nie je porucha klinicky preukázaná. Zimnou depresiou trpia predovšetkým ženy v dospelom veku: ide o 80 percent z celkového počtu postihnutých.
Medzi neurotransmitery, ktoré majú vplyv na zimnú depresiu, patrí hlavne serotonín. Ten reguluje pocity šťastia a úzkosti - a teda aj náladu. Niektoré analýzy uskutočnené na zvieratách, predovšetkým hlodavcoch, ukázali, že zásadnú úlohu v regulácii úrovne serotonínu hrá slnečný svit. V zime, keď je ho nedostatok, je tento regulačný systém menej aktívny. To sa prejavuje najmä u citlivejších jedincov tým, že sa u nich zvyšuje pravdepodobnosť zimnej depresie. Pokiaľ ide o rozdiely medzi mužmi a ženami v súvislosti so sezónnou afektívnou poruchou, vedci usudzujú, že tu je na vine práve tento neurotransmiter.
"Medzi estradiolom, teda hlavným ženským pohlavným hormónom, a prenosom serotonínu je úzka súvislosť. Meniace sa úrovne estradiolu v takých fázach, ako je puberta a obdobie po pôrode, môžu ovplyvňovať produkciu serotonínu," hovorí McMahon.
Uvedená porucha je zrejme rozšírenejšia v závislosti od vzdialenosti od rovníka, výnimkou je však Island. "Islanďania sú pred sezónnou afektívnou poruchou zrejme geneticky chránení. V porovnaní napríklad s Kanadou, kde je táto porucha viac rozšírená, je na Islande počet prípadov sezónnej afektívnej poruchy veľmi obmedzený," poznamenal Robert Levitan z Torontskej univerzity. Dôvod? Znovu sa tu hlási o slovo serotonín a variácie génu, ktorý kontroluje jeho prenos: ľudia, ktorí sú menej ohrození sezónnou afektívnou poruchou, majú taký variant, ktorý vedie k zvýšeniu tvorby serotonínu v zimnom období.
Sezónnu afektívnu poruchu je možné mierniť terapiou svetlom, ktoré stimuluje produkciu neurotransmiterov, ako je práve serotonín. U tých, ktorí trpia ťažšou formou poruchy, ale táto terapia nestačí. Musí sa kombinovať s ďalšou liečbou. Ako doplnková terapia môže byť podávaný tryptofán, čo je aminokyselina, ktorú si ľudské telo premení na serotonín.