Bolesti chrbta sú trestom za to, ako lajdácky sa správame k svojmu telu. Jazdíme autom, celý deň sedíme za počítačom, po večeroch ležíme pred televízorom, takmer nešportujeme a prejedáme sa. A naše telo logicky trpí.
Pribúdajúce kilá a stuhnuté svaly dávajú zabrať aj chrbtici. Približne deväť z desiatich Slovákov trápi boľavý chrbát. Keď si odmyslíme deti a zopár šťastlivcov, sme to takmer všetci.
V tisícke ambulancií všeobecných lekárov mali pacienti vyplniť podrobný dotazník o životnom štýle, zamestnaní aj o bolestiach chrbta. Následne ich lekár podrobne vyšetril.
Okrem iného skúmal, či sa dokážu s vystretými nohami predkloniť k zemi a dotknúť sa prstov na nohách. Lekár im potom odmeral vzdialenosť od zeme po prsty, čím bolo číslo menšie, tým bola chrbtica ohybnejšia.
Z výsledkov vyplynulo, že 46 percent respondentov vôbec nešportuje a do požadovanej výšky, teda menej ako 19 centimetrov od zeme, sa dokáže predkloniť iba polovica.
Chorá chrbtica nie je problém iba pre samotného pacienta, ale pre celú spoločnosť. Podľa dát Sociálnej poisťovne sú práve bolesti chrbta na druhom mieste ochorení, pre ktoré lekári najčastejšie vystavovali svojim pacientom péenky.
Práceneschopnosť pri boľavej chrbtici predstavuje 40 až 60 dní. Podľa Inštitútu pre zdravotnícku ekonomiku iHeta je podiel chorôb spadajúcich pod kategóriu Choroby pohybového systému na svetovú ekonomiku enormný.
Predstavuje až 20 percent všetkých svetových invalidít, stojí za polovicou pracovných absencií a dokonca za 60 percentami všetkých dlhodobých vymeškaní z práce.
Genetika aj zlé návyky
„Laicky povedané, odkedy sme sa zo štyroch končatín postavili na dve, odvtedy sa začali naše ťažkosti aj s chrbticou,“ hovorí pre HNmagazín anestéziológ, algeziológ a riaditeľ Centra liečby bolesti Pain Clinic Ireneusz Przewlocki, ktorý sa touto témou zaoberá viac než 25 rokov.
Aj preto vie porovnať, ako sa slovenské chrbty zmenili. „Viac sedíme a zhoršili sme si celkovo životný štýl, takže problémov, ktoré sú nás...
Zostáva vám 85% na dočítanie.