Čo všetko hormóny v našom organizme riadia a ako si poradiť s ich vychýlenou rovnováhou? A prečo pribúda ľudí, ktorí potrebujú navštíviť endokrinológa?
Pozri naňho, už zase ním plieskajú hormóny, povzdychne si nejeden rodič pri pohľade na potomka v tínedžerskom veku, ktorého nálady sa striedajú ako na hojdačke. Kým pred chvíľou sa spolu pozerali na program v telke, po jednej nevinnej poznámke sa dieťa s odutou tvárou zavrie v izbe a nezabudne predtým poriadne tresnúť dverami.
Puberta je obávané obdobie, ktoré krásne demonštruje, aký chaos môže v našom organizme nastať, keď sa náš hormonálny systém takpovediac zblázni. No kým výkyvy týchto prepotrebných látok sú v období dospievania štandardom a po čase sa ustália, ak sa objavia v dospelosti, môžu nás poriadne potrápiť.
Ich zákernosť spočíva v tom, že podobne ako vysoký krvný tlak či cholesterol v podstate nebolia a pomerne dlhý čas nemusia na seba nijako výrazne upozorniť. Napriek tomu sa ordinácie endokrinológov zapĺňajú čoraz viac.
Niet sa čomu čudovať. Hormóny totiž riadia procesy takmer všetkých orgánov v tele. Môžu za to, ako sa cítime, akú máme náladu. Regulujú imunitný systém, hmotnosť, krvný tlak a aj to, či sme hladní, alebo sýti.
Významne sa podieľajú na tom, keď si chceme založiť rodinu, a majú prsty dokonca aj v tom, či sa ráno cítime odpočinutí, alebo akoby nás prešiel parný valec. Aj vďaka svojej komplexnosti nie je možné ich obsiahnuť v celosti. Posvieťme si teda aspoň na niekoľko oblastí, v ktorých nám ich výkyvy môžu narobiť poriadne vrásky a naštrbiť zdravie.
Mantra menom homeostáza
Kým sa pustíme do jednotlivých problémov, skúsme si aspoň stručne načrtnúť, ako náš endokrinný systém vlastne funguje. Tvorí ho sústava žliaz s vnútorným vylučovaním, ktorých hlavnou úlohou je produkovať spomínané hormóny.
Teda biologicky aktívne látky, ktoré sú určené na organizáciu, koordináciu a kontrolu funkcií buniek a tkanív ľudského tela. Ich cieľom je zabezpečiť takzvanú homeostázu, čiže stálosť vnútorného prostredia, ktoré je nevyhnutným predpokladom na jeho správne fungovanie.
Ak ho čokoľvek naruší – a je jedno, či ide o stres zo skúšky, pocit chladu, alebo o riziko v podobe infekcie, spomínané žľazy na to zareagujú vytvorením a uvoľnením príslušného hormónu, ktorý pomôže dostať stav opäť do normálu.
Samozrejme, na homeostáze sa okrem nich podieľajú aj iné orgány a látky a celý proces je oveľa komplikovanejší a komplexnejší. To len na lepšiu predstavu.
Endokrinné žľazy tiež úzko spolupracujú s nervovým systémom, dokonca niektoré jeho časti preberajú ich funkciu. Ide napríklad o hypotalamus (časť mozgu) alebo dreň nadobličiek.
Ku „klasickým“ endokrinným žľazám patrí hypofýza (podmozgová žľaza), epifýza (nazývaná tiež šuškovité teliesko), pohlavné žľazy, takzvané Langerhansove ostrovčeky pankreasu či štítna žľaza.
Každá produkuje špecifický druh hormónov, ktoré okrem svojej prvotnej a hlavnej funkcie môžu regulovať produkciu a uvoľňovanie ďalších hormónov.
Aby to ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.