Hýbače ľudského tela. Ako vyliečiť kĺby bez skalpela?

Už len pri pohľade na kosti našej ruky či na pozoruhodnú stavbu kolenného kĺbu nás môže premknúť priam posvätná bázeň (prípadne nadšenie úrovne Leonarda da Vinci) pred silou prírody a evolúcie, ktorá nás týmto dômyselným aparátom vybavila.

Na druhej strane už asi každý z nás minimálne raz na vlastnej koži zakúsil, aké vie byť toto súkolesie zároveň krehké a ako rýchlo sa v ňom môže čosi pokaziť či „zadrhnúť“.

​Pichnutie či bolesť pri každom postavení môžu byť rovnako otravné ako škrípanie starých dverí. No kým v ich prípade obvykle stačí pánty namazať, prípadne vymeniť, v ľudskom tele to, žiaľ, také jednoduché nebýva. Najmä preto, že naše „pánty“ sa premazávajú podstatne ťažšie. O výmene ani nehovoriac.

Ako si teda udržať zdravé kĺby čo najdlhšie a čo robiť v prípade, keď už škrípu? Aké sú najnovšie poznatky vedy v tomto ohľade a kedy je operácia nevyhnutná? Aj to sú otázky, ktoré sa pokúsime rozlúsknuť.

Nadváha aj fajčenie

Najprv sa však prizrime kĺbom zbližša. Ide vlastne o pohyblivé spojenie dvoch alebo viacerých kostí, ktoré sa navzájom dotýkajú vnútri väzivového puzdra.

To slúži jednak na ochranu a tiež na výživu danej oblasti. Aby sa pri vzájomnom kontakte tieto kosti neodierali, ich povrch pokrýva chrupavka (či podľa najnovšieho pravopisu správne chrupka) zabezpečujúca hladké kĺzanie kĺbovej hlavice v kĺbovej jamke (v prípade väčšiny kĺbov).

Predstavme si to ako také 3D puzzle, ktoré do seba, v ideálnom prípade, dokonale zapadá. Na kĺboch je pozoruhodná aj pestrosť tvarov a veľkostí – len na porovnanie, hlavica bedrového kĺbu má v priemere tri až päť centimetrov a zapadá do jamky, ktorou je ukončená stehenná kosť.

A ľudskú ruku tvorí až 27 kĺbov (z toho osem kostí zápästie), najmenšie kĺby v článkoch prstov dosahujú rozmery len niekoľko desiatok milimetrov.

Podrobné znalosti anatómie nám pre pochopenie ďalších súvislostí netreba, spomeňme už len dve čísla – 0,5 až 6 milimetrov. Taká tenká je vrstva chrupky, ktorá obaľuje kĺby v závislosti od ich veľkosti – čím väčšie a namáhanejšie, tým je hrubšia.

Keď si predstavíte, aká tenká hranica delí hladké fungovanie od bolestivých stavov, nemožno sa čudovať, že problémy s kĺbmi trápia až 40 percent Slovákov nad 65 rokov. Ako k tomu však dochádza a čo s tým? Ani jedna z odpovedí nie je jednoduchá.

„Typy poškodení a bolestí kĺbu môžu byť rôznorodé – metabolické (hemochromatóza, dnová artritída…), anatomické (poruchy vývoja kĺbov, ich deformácia alebo nesprávne osové postavenie…), poúrazové (hemartróza, lézie meniskov a následná lézia chrupavky…), zápalové (reumatoidná artritída, sekundárna infekcia kĺbu…) – a pôvod bolesti môže mať zápalové a nezápalové príčiny,“ vyratúva pre HN magazín algeziologička z Agel Clinic Adriana Kollerová.

V mnohých prípadoch sa však jednoznačná príčina nedá určiť. Okrem možnej genetickej predispozície k nej totiž môžu prispievať autoimunitné ochorenia, ale aj zvýšený stres, nadmerné alebo jednostranné zaťažovanie kĺbov či nedostatok pohybu.

A sme pri tom, že aj keď mnohému zabrániť nevieme, je to práve náš životný štýl, ktorý nám robí medvediu službu. Napríklad fajčenie.

Ako pre magazín Téma uviedol riaditeľ Reumatologického ústavu v Prahe Karel Pavelka, tento zlozvyk je významným rizikovým faktorom pri reumatoidnej artritíde: „Choroba sa začína v p...