Dlhá cesta k múdrosti: Prejdite sa s nami úskaliami inteligencie

Múdrosť rastie s vekom do výšky, hlúposť sa šíri do priestoru, tá nerastie, iba sa šíri, neplatí na ňu zemská príťažlivosť, preto sa dostane všade, aj do parlamentu. Je veľmi pohodlná, nenáročná, človeka vôbec neunavuje a nafukuje, takže hlúpi ľudia vždy ako keby lietali na balónoch primeranej veľkosti.

Myslím si, že každý človek má zbierku tých balónov, na ktorých si polietal a ktoré časom praskli. Niektorí ľudia ani nikdy nepristanú, zomrú vo svojej hlúposti... Predchádzajúce vety nie sú z pera žiadneho filozofa či psychológa.

Ich autorkou je anonymná žena, o ktorej vieme iba to, že v čase ich napísania mala 44 rokov a vysokoškolské vzdelanie a bola frekventantkou doplnkového dvojsemestrálneho diaľkového štúdia sociálnej práce.

Zadanie opísať, čo je to múdrosť a hlúposť a akými kvalitami sa vyznačujú hlúpi a múdri ľudia, jej ako súčasť ukončenia kurzu zadal (podobne ako desiatkam ďalších) dnes už zosnulý významný psychológ Damián Kováč.

Bývalý emeritný vedecký pracovník Ústavu experimentálnej psychológie SAV z týchto výstupov čerpal bázu pre svoje skúmanie nielen dvoch spomenutých fenoménov. Tento krátky úryvok však pekne naznačuje, akými rozličnými spôsobmi sa dá na múdrosť (a jej opak) nazerať.

Múdrosť sa totiž pomerne ťažko špecifikuje. Respektíve každý má na jej definíciu svoj vlastný názor. My sa skúsime pozrieť bližšie na to, aký je rozdiel medzi múdrosťou a inteligenciou a ako si jednu i druhú vieme zvýšiť.

Úbytok inteligencie

Prvé pokusy merať IQ sa odohrali na prelome 19. a 20. storočia. Jeden z prvých inteligenčných testov vytvorili Alfred Binet a Theodore Simon. Pojem IQ zaviedol nemecký psychológ Wiliam Stern ešte pred prvou svetovou vojnou.

Testy merajú matematické, jazykové aj priestorové schopnosti. Na základe mnohých výskumov sa ukázalo, že inteligencia je do istej miery vrodená, ale výrazný vplyv má na ňu aj prostredie. Vo vývine dieťaťa existujú t...