Akokoľvek je bolesť nepríjemná, predstavuje prirodzenú reakciu tela na preťaženie alebo poškodenie. Je to varovný signál, ktorý má po príchode do mozgu absolútnu prednosť pred všetkým ostatným. Preto je také ťažké na bolesť zabudnúť alebo ju prehlušiť inými vnemami. Lieky tlmiace bolesť síce prinesú úľavu, ale neodstránia príčinu, takže v pravom slova zmysle vlastne neliečia.
Jednotliví ľudia sú na bolesti rôzne citliví, majú rôzne vysoký prah bolesti. Dvaja pacienti tak môžu po rovnakom chirurgickom zákroku hodnotiť bolesti úplne rozdielne. Je to dané dedičnými predpokladmi. Významnú úlohu však zohrávajú aj ďalšie vplyvy. Napríklad s narastajúcim vekom sa prah bolesti zvyšuje a ženy ho mávajú obvykle nižšie ako muži. Lekárska veda dokonca pozná celý rad prípadov ľudí, ktorí v dôsledku dedičného defektu bolesť necítia vôbec.
Taká necitlivosť na bolesť sa prejavuje už u malých detí. Tie si samy napríklad ťažko pokúšu pery a prsty na rukách. Neskôr im pribudnú početné odreniny, pomliaždeniny, popáleniny a zlomeniny. „Bezbolestný“ život je však ťažký. Člov...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.