Ste kurátorkou liečivých rastlín – a pseudoobilnín – v Génovej banke Slovenskej republiky. Na čo slúži?
Na uchovávanie genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo. Jej činnosť vychádza zo zákona z roku 2001, ktorý vytvára podmienky na ochranu genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo a ich trvalo udržateľné využívanie pre potreby výživy ľudí, zvierat a poľnohospodárstva a na zachovanie biologickej rôznorodosti rastlín. Zároveň stanovuje povinnosť uchovávať genetické zdroje pre budúce generácie ako súčasť národného kultúrneho dedičstva.
Koľko vzoriek liečivých rastlín uschovávate?
Momentálne máme v Génovej banke uložených 588 vzoriek liečivých rastlín prevažne domáceho pôvodu, ktoré sme zozbierali z rôznych oblastí Slovenska. Sú tu uložené aj odrody liečivých rastlín, ktoré boli vyšľachtené na komerčné pestovanie pre účely farmakologického alebo potravinárskeho priemyslu.
Predpokladám, že vzorky neustále pribúdajú.
Áno, každoročne organizujeme zberové expedície do rôznych oblastí Slovenska, kde zbierame a katalogizujeme rastliny, ktoré sa využívajú na liečenie vo farmácii a potravinárstve.
Stane sa, že nájdete aj liečivú rastlinu, ktorá tu dovtedy nerástla? Sťahujú sa k nám pod vplyvom zmeny klímy nové druhy?
Zatiaľ sme to zaregistrovali len pri inváznych rastlinách, ako je napríklad ambrózia, portulaka, zlatobyť obrovská. My však v tomto smere nie sme erudovaní, vyslovene botanické prieskumy nerobíme.
Génová banka je momentálne zaplnená na 50 percent kapacity. Koľko z liečivých rastlín v nej ešte chýba?
To je zložité takto zhodnotiť. Zmapovali sme však už približne polovicu územia Slovenska. Dostatočne zmonitorovaný ešte nemáme východ krajiny, v rámci neho sme zatiaľ navštívili iba Slovenský Kras. Pred zberovou expedíciou vždy najprv oslovíme príslušnú CHKO, oznámime, čo ideme robiť, a ja som vďačná, že veľmi veľa botanikov je ochotných ísť s nami do terénu. Posielame im aj databázu rastlín, ktoré sme zozbierali, aby i oni mali prehľad, čo sme uložili do génovej banky.
Dajú sa niektoré vzorky označiť vyslovene za vzácne?
Väčšinou uschovávame bežné vzorky, ktoré rastú na lúkach – rebríček, pamajorán, skorocel... Výnimočných, vzácnych vzoriek by sme narátali okolo desať. Súvisí to historicky s československým poľnohospodárstvom. Tým, že bolo zrušené súkromné vlastníctvo a zaviedol sa iný spôsob hospodárenia na pôde, stratili sa pôvodné odrody a krajové odrody a výrazne boli zredukované niektoré rastlinné druhy. Napríklad kúkoľ. Intenzívne sa proti nemu bojovalo ako rozšírenej poľnohospodárskej burine, takže nájsť ho dnes na lúkach je skôr výnimočné. U nás máme kilovú vzorku kúkoľu. Už oň aj mala záujem jedna CHKO:...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.