Chcete lepšiu verziu seba samého? Ako sa podľa odborníkov môžete dopracovať k trvalej zmene

V živote robíme občas dve chyby. Jednou z nich je, že dáme druhú šancu niekomu, kto si to nezaslúžil. A druhou, že ju odoprieme niekomu, kto by si to, naopak, zaslúžil. A tým niekým pokojne môžeme byť my sami. Pri pohľade do svedomia dobre vieme, koľko chýb sme narobili. Vieme si k nim dopriať aj dostatočný počet opráv? A čo spraviť, aby sme si viac užívali život, než stále čosi opravovali?

Najskôr si ujasnime, že nemáme na mysli snahu byť bezchybným. Priznajme si, že takými nikdy nebudeme a bola by možno škoda prísť o niektoré svoje vrtochy, ktoré nás robia autentickými. „Zlepšovanie sa vychádza z procesu integrácie: prijímania svojich slabostí a tienistých stránok. Byť lepšou verziou neznamená stať sa dokonalým, ale byť celistvým – prijať, že mám aj slabé stránky,“ vysvetľuje pre HN magazín Ivana Mirdalíková z Katedry psychológie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Vyrazte za spokojným životom. Ako si aktívne budovať šťastie

Zbaviť sa dokonalosti

Starogrécky mysliteľ Táles, jeden z prvých filozofov na svete, vraj povedal: „Poznaj seba samého.“ Výrok potom vyryli nad vchod do chrámu Apollóna Delfského. Poznávanie sa patrí teda k vznešeným činnostiam človeka. Ak začíname vstupovať do seba, musíme postupne spoznávať vlastnú silu i choroby, ktorými trpíme. Jedným z dnešných ochorení je práve infekcia dokonalosti.

Každý deň vidíme okolo seba perfektne upravených kolegov, obedové menu nám prinesú štýlovo naservírované, a keď prídeme domov, nenachádzame energiu zájsť si do fitnescentra ako sused. Porovnávame vtedy svoje ubolené vnútro s usmiatym vonkajškom iných. Snažíme sa s nimi držať krok, pričom nemusíme mať nesprávne úmysly.

„Ak teda trváme na tom, že sa na hre na porovnávanie zúčastníme (a väčšina z nás si to ani ináč nevie predstaviť!), je načase zmeniť meter. Namiesto porovnávania vnútrajška a vonkajška konfrontujme vnútro s vnútrom,“ píše americká spíkerka a koučka Jill Savageová v knihe Dosť bolo dokonalých mám: zamilujte si svoj skutočný život.

Na verejnosti totiž nosíme masky. Nezáleží na tom, či si to vyžaduje konkurenčné prostredie v práci alebo to robíme z vlastného presvedčenia, že nikto nesmie vedieť o našich osobných ťažkostiach. Tieto masky sú vo svojej podstate klamom, ktorý nás oberá o hlbšie vzťahy s blízkymi i so sebou samými. Jill Savageová k téme poznamenáva, že „je v ľudskej povahe porovnávať sa, byť nespokojný a túžiť po niečom inom, než máme.

Čo nás však ženie k tomu, že sa pokúšame získať niečo také nedosiahnuteľné ako dokonalosť? Vinníka máme každý deň pred očami.“ A skutočne. Aj na Slovensku sme podľahli kúzlu retušovaných portrétov a šoubiznisových záberov z chát a domácností celebrít či reklame, že potrebujeme na leto schudnúť, objednať si flexibilnejší paušál alebo byť na rande patrične oholený. Lenže jednu z najcennejších vecí, čo v živote máme, sme si nemuseli vôbec kupovať. Sme to my sami.

Uveriť vo vlastnú hodnotu

Uvedomiť si, že každý z nás sa občas cíti neistý, nevypočutý, ustráchaný a nemilovaný, je iba jedna strana ...