Nad onou záhadou sa kalifornskí vedci pozastavili pred dvadsiatimi rokmi. Zatiaľ čo väčšina starých ľudí trpí prinajmenšom dvoma chronickými ochoreniami, niektorí vstúpia do osemdesiatych rokov svojho života bez závažnejších zdravotných problémov. Sú na tom lepšie dokonca aj ako mladší.
Tento fenomén nechceli výskumníci nechať bez povšimnutia. Hoci mali hypotézu, ktorá by tak markantný rozdiel vysvetľovala, vsádzali na genetickú dispozíciu, rozhodli sa dôvody tak odlišnej zdravotnej kondície niektorých seniorov a senioriek odhaliť. Pracovne ich nazvali „wellderly“, ono označenie zdôrazňuje, že sú na tom v pokročilom veku („elderly“) zdravotne dobre („well“).
Výskumný tím skúmal 1 400 takýchto starých ľudí v skvostnej kondícii, v priemere mali 88 rokov. Vedúci projektu Eric Topol, kardiológ a zakladateľ Scripps Research Translational Institute, teraz výsledky zhrnul v knihe Super Agers: An Evidence-Based Approach to Longevity. Prináša optimistické zistenie a posolstvo.
Štartová hypotéza sa totiž nepotvrdila. Vek v zdraví, alebo starobe s chorobami nie je vecou genetickej dispozície. Nie sme zajatci svojich génov.
Svojimi biologickými predurčenosťami sa ľudia, ktorí zostarli v zdraví, od tých ostatných vlastne nelíšili. Ich zdravotný stav im dobré gény nezariadili. „Len malá zložka sa týka genetiky. Bola preceňovaná...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
