Kanibalizmus má nepriaznivé dosahy na ľudské zdravie, čo je hlavným dôvodom, prečo sa v ľudskej spoločnosti neuchytil. Tvrdí to dvojica vedcov z Poľska a Česka, ktorí pomocou matematického modelu dospeli k záveru, že dlhodobé pojedanie iných ľudí šíri v komunite choroby a vedie k jej rozpadu, napísala agentúra Reuters.
Rast rizík
Michal Misiak z Vroclavskej univerzity a Petr Tureček z Univerzity Karlovej skúmali ľudské telo ako zdroj potravy a analyzovali jeho energetickú hodnotu aj problémy, ktoré môže človeku jeho konzumácia priniesť.
„Z kalorického hľadiska je ľudský jedinec priemernou potravou... Kľúčový problém však spočíva inde: v riziku infekcie. Patogény majú ľahšiu prácu, pretože sa presunú do organizmu s takmer identickou fyziognómiou,“ uviedol Misiak v správe poľskou univerzitou.
Model použitý vedcami ukázal, že zdravotné riziká rastú exponenciálne, keď kanibali pojedajú iných ľudožrútov. Ani varenie nedokáže zlikvidovať infekčné bielkoviny, ktoré môžu vyvolávať neurologické choroby.
Jednou z takých chorôb, označovanou ako kuru, kedysi trpeli kanibali z Papuy-Novej Guiney, ktorí pojedali svojich zosnulých príbuzných s vierou, že tým oslobodia ich ducha.
Vznik tabu
Petr Tureček oznámil, že s každým článkom potravinového reťazca, keď napríklad krava zje trávu a ju potom následne zje vlk, dostanú patogény z koristi šancu uchytiť sa v predátorovi.
Vzhľadom na to, že potenciálnych patogénov je mnoho a takú šancu dostane každý z nich, rastie s dĺžkou potravinového reťazca pravdepodobnosť, že sa aspoň jednému podarí vyvinúť adaptáciu, ktorá mu uľahčí presun do ďalších hostiteľov.
Preto musia mať podľa Turečka mäsožravce odolnejší imunitný systém ako bylinožravce, ktoré jedia len rastlinnú potravu. Čím je totiž fylogenetická vzdialenosť, teda čas od posledného spoločného predka, menšia, tým väčší podiel patogénov môže preskočiť z koristi na predátora.
„Kanibalizmus je v tomto kontexte najnebezpečnejšou stratégiou, pretože korisť aj predátor patria k rovnakému druhu, a teda podiel patogénov, ktoré sa môžu uchytiť v jednom aj v druhom, je najvyšší. Zároveň tu môžu vznikať veľmi dlhé, potenciálne nekonečné potravinové reťazce, ak kanibal zje kanibala, ktorý zjedol kanibala a tak ďalej.“
Podľa dvojice vedcov prispela škodlivosť jedenia ľudí k vzniku tabu zakazujúceho kanibalizmus. „Tabu funguje ako evolučná poistka.
Naše výsledky naznačujú, že to bola biologicky zdôvodnená reakcia na epidemiologické riziko. Komunity, ktoré sa nezbavili kanibalizmu, skrátka neprežili,“ dodal Misiak.
