„Bol to jeden z tých okamihov, keď si hovoríte: Ani náhodou, toto nie je možné,“ spomína Briana Pobinerová, paleoantropologička z Národného múzea prírodnej histórie vo Washingtone. Pre denník The Washington Post dodáva, že keď uvidela vrypy na kosti v nairobskom múzeu, obiehala ostatných a vyzývala ich: „Poďte sa pozrite sa na to. Zbláznila som sa snáď?“
Ako od mäsiara
Do múzea v Keni sa vydala, aby skúmala tamojšie kosti hominidov a ich stopy po predátoroch, ako boli hyeny či pumy. Aby vysvetlila a dokázala, ako vyzerala interakcia medzi pravekými ľuďmi a mäsožravými zvieratami. Lenže našla rezné stopy, vrypy.
Neboli jej neznáme, vedela vraj vlastne hneď, o čo ide. „Študovala som stovky skamenených zvieracích kostí z toho istého obdobia a z tej istej oblasti, ktoré niesli stopy mäsiara. Takže som rozumela tomu, čo sú tieto vrypy zač,“ vysvetľovala.
Prečo teda ten šok? Stopy po odrezávaní mäsa našla na lýtkovej kosti, ktorá patrila predchodcovi ľudí. A znamenali, že o mäso mal záujem iný hominid. So svojím dojmom sa však samozrejme neuspokojila.
Zhotovila odtlačky, napodobeniny vrypov a bez toho, aby o nich čokoľvek prezradila alebo naznačila, ich dala na identifikáciu paleoantropológovi Michaelovi Pantemu, ktorý spolu s Trevorom Keevilom dospel k jednoznačnému verdiktu.
Deväť z celkom jedenástich vrypov na kosti starej 1,45 milióna rokov spôsobil rezný kamenný nástroj. Tento mäsiarsky postup pritom nemá iné vysvetlenie, než že bolo jeho cieľom oddeliť od lýtkovej kosti mäso, aby sa mohlo zjesť. „Postupovali rovnako, ako zaobchádzali s telami iných zvierat,“ hovorí o pravekých mäsiaroch v National Geographic Pobinerová.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.