Vyplýva to zo správy OSN, ktorá bola dnes zverejnená na vedeckej konferencii v ekvádorskej metropole Quito. Vrstva ozónu by podľa správy mala byť na severnej pologuli kompletná v 30. rokoch, na južnej do polovice terajšieho storočia. Diera nad Antarktídou by mala zmiznúť do roku 2060.
Zlepšenie stavu ozónovej vrstvy, ktorá Zem chráni pred rakovinotvorným ultrafialovým žiarením zo Slnka, je podľa vedcov dôsledkom zastavenia výroby škodlivých látok. Najmä freóny sa masovo používali ako nosné plyny v tlakových sprejoch alebo ako chladiace médium v chladničkách. Situácia sa zlepšila hlavne vďaka Montrealskému protokolu z roku 1987, ktorý výrobu látok ohrozujúcich ozónovú vrstvu zastavil.
V najkritickejších časoch na konci minulého storočia sa ozónová vrstva stenčila o desať percent, uvádza správa OSN. Po roku 2000 naopak s každou dekádou o jedno až tri percentá narastá. Ozónová diera nad južným pólom bola tento rok o 16 percent menšia, než udávali rekordné hodnoty z roku 2006.
Ozónová vrstva začína asi desať kilometrov nad zemou a je silná zhruba 40 kilometrov. Bez zastavenia výroby látok poškodzujúcich ozón by sa do roku 2065 vrstva zmenšila o dve tretiny.
Vedci ale podľa agentúry AP varujú, že víťazstvo je síce na dosah, ale stále nie je isté. V poslednej dobe sa podľa nich objavili náznaky, že niektoré regióny východnej Ázie znovu škodlivé látky produkujú. Substancie, ktoré škodlivé látky nahrádzajú, navyše prispievajú k skleníkovému efektu. Dodatok k Montrealskému protokolu, ktorý má nadobudnúť účinnosť budúci rok, by mal tento problém pomôcť riešiť.
"Víťazstvo bude možné vyhlásiť až po roku 2060," vyhlásil Paul Newman, expert amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Oslavovať podľa neho budú až naši vnuci.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
