A zatiaľ čo posun vo farbe bude pre ľudské oko neznateľný, mohlo by podľa Science Alert to naznačovať hlboké zmeny pre širokú škálu morského života. Jadrom tohto javu sú malé morské mikroorganizmy nazývané fytoplanktón, ktoré sú rozhodujúce pre oceánske potravinové siete a globálne cyklovanie uhlíka - a citlivé na teplotu oceánskych vôd.
Vzhľadom na to, ako sa svetlo odráža od organizmov, kvety týchto fytoplanktónov vytvárajú farebné vzory na povrchu oceánu. Klimatická zmena povzbudí kvitnutie niektorých fytoplanktónov v niektorých oblastiach, pričom ich zmenší na iných miestach, čo povedie k jemným zmenám vzhľadu oceánu.
Farba oceánu sa mení v závislosti od typu a koncentrácie fytoplanktónu alebo rias v akejkoľvek oblasti. Sýty modrý oceán zvyčajne znamená, že je tam málo fytoplanktónu. Čím viac je prítomný fytoplanktón, tým viac je voda zelená. Podľa NASA, keď slnečné svetlo dopadne na oceán, niektoré svetlo sa odrazí priamo, ale väčšina preniká do oceánskeho povrchu a pôsobí s molekulami vody, s ktorými prichádza do kontaktu.
Tým, že vedci pozorne sledujú oceánske farby, môžu lepšie porozumieť fytoplanktónu a tomu, ako ovplyvňuje svet okolo seba. "Farba sa stane jedným z prvých signálov," povedala Stephanie Dutkiewiczová, hlavná vedecká vedúca v Centre pre globálnu zmenu v oblasti MIT a spoluautorka štúdie Nature Communications. "Budeme schopní vidieť, nie okom, ale nástrojom, že farba oceánu sa zmení."
Fytoplanktón žije na oceánskom povrchu, kde využíva slnečné žiarenie a oxid uhličitý na zachytenie fotosyntézy. Vyťahuje uhlík do oceánu, pričom vypúšťa kyslík. Keď tieto organizmy umierajú, pochovajú uhlík v hlbokom oceáne, čo je rozhodujúci proces, ktorý pomáha regulovať globálnu klímu. Ale fytoplanktón je ohrozený súčasným trendom otepľovania oceánov.
Podľa NASA otepľovanie mení kľúčové vlastnosti oceánu a môže ovplyvniť rast fytoplanktónu, pretože potrebuje nielen slnečné svetlo a oxid uhličitý, ale aj živiny. Dutkiewiczová uviedla, že rôzne vedecké modely naznačujú, že v priebehu času je pravdepodobné, že dôjde k zníženiu celkového množstva fytoplanktónu v oceánoch. Podľa nej to však môže byť o desaťročia skôr, ako vedci dokážu presne zdokumentovať úlohu, ktorú v tejto evolúcii zohráva klimatická zmena. Venovanie veľkej pozornosti zmenám farby oceánov môže ponúknuť prvé stopy prebiehajúcich zmien.
Dutkiewiczová a jej tím vytvorili klimatický model, ktorý ukazuje zmeny v oceánoch počas celého storočia. A vo svete, ktorý sa zahreje o 3 stupne Celzia, sa objavia viaceré zmeny farby oceánov. Model predpokladá, že v súčasnosti modré oblasti s malým množstvom fytoplanktónu môžu byť ešte modrejšie. Ale v niektorých vodách, ako napríklad v Arktíde, otepľovanie spôsobí, že podmienky pre fytoplanktón budú zrelšie a tieto oblasti sa zmenia na zelenú.
Svet sa už od 19. storočia oteplil o viac ako 1 stupeň Celzia a podľa súčasného tempa vedci predpovedajú, že otepľovanie by sa mohlo v najbližších desaťročiach zrýchliť, ak krajiny neurobia vážne kroky na zníženie emisií oxidu uhličitého. V minulom roku skupina vedcov podporovaná Organizáciou Spojených národov uviedla, že v nadchádzajúcom desaťročí bude potrebovať "bezprecedentné" kroky, aby svet obmedzil otepľovanie a odvrátil katastrofické dôsledky klimatickej zmeny.
Po celé roky vláda používala satelity, ktoré sledujú druh svetla alebo žiarivosti, ktoré prichádzajú z povrchu Zeme. Tieto prístroje pravdepodobne poskytnú včasné signály o tom, ako klimatická zmena mení oceány a ich farbu.
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
