V piatok sa vydá zo severonórskeho prístavu Tromsö do Arktídy nemecký ľadoborec Polarstern s desiatkami expertov na palube, ktorí budú po dobu viac ako jedného roka v arktickej oblasti študovať klimatické zmeny. Podľa médií pôjde o najrozsiahlejšiu polárnej výpravu v dejinách.
Kým sa expedícia po niekoľkých týždňoch cesty Severným ľadovým oceánom dostane do oblasti plávajúceho morského ľadu, bude plavidlo pripojené k najväčšej a najsilnejšej ľadovej kryhe, ktorú posádka nájde. Následne nechá loď voľne unášať uprostred poľa ľadových krýh až do budúceho leta. Návrat do domovského prístavu Bremerhaven sa predpokladá po 13 mesiacoch, teda na jeseň roku 2020.
Na ľadovej kryhe, ktorá musí byť aspoň 1,5 metra silná, vybudujú experti sieť monitorovacích staníc siahajúcu až 50 kilometrov od plavidla. Do projektu sa zapojí 600 vedcov a členov personálu z 19 krajín, ktorí sa na ľadoborci Polarstern fungujúcom ako základňa budú striedať.
Expedícia za 130 miliónov dolárov
Ich dopravu na Polarstern zaistia ďalšie štyri ľadoborce z Ruska, Číny a Švédska, ktoré budú tiež posádku zásobovať. Na zásobovaní sa budú podieľať aj lietadlá, ktoré budú pristávať na ľadovej dráhe.
Expedícia (Multidisciplinary drifting Observatory for the Study of Arctic Climate) za 130 miliónov dolárov (takmer 118 miliónov eur) bude skúmať, ako klimatické zmeny pretvárajú Arktídu. Študovať bude atmosféru aj morské dno, chemické zloženie okolitej vody či morskú faunu a flóru.
Arktída je región, ktorý je najhoršie zasiahnutý globálnym otepľovaním a vedci predpokladajú, že bude hrať kľúčovú úlohu pri rozhodovaní o tom, ako klimatické zmeny ovplyvnia zvyšok našej planéty. Niektoré zmeny, ktoré sa v Arktíde odohrávajú, je možné sledovať z diaľky pomocou satelitov.
Mnoho procesov v arktickom prostredí však vedci stále neobjasnili, pretože v prevažnej väčšine Arktídy nie je pevná pôda, kde by sa dali postaviť polárne stanice. Chystaná expedícia navyše vedcom umožní študovať príslušné procesy počas celoročného cyklu - od rastu morského ľadu na jeseň až po jeho topenie a rozpad v lete.
Inšpirovaní nórskym polárnikom
Expedícia MOSAIC sa inšpiruje cestou slávneho nórskeho polárnika Fridtjofa Nansena, ktorý sa do Arktídy vypravil s dvanásťčlennou posádkou v rokoch 1893-1896 na drevenej lodi Fram. Tá bola schopná vydržať tlak ľadových krýh a prezimovať v zamrznutom mori. Nansen tiež nechal svoju loď takmer dva roky driftovat v morskom ľade a nakoniec sa k severnému pólu vydal na saniach. Pól síce nedobyl, prekonal však vtedajší najsevernejší bod dosiahnutý človekom a svojou odvahou a nevšedným plánom sa zapísal do dejín svetových objavov.
Účastníci plánovanej expedície MOSAIC sa na cestu do Arktídy pripravovali v mrazivých teplotách, pretože v zime ortuť teplomera v oblasti klesá k mínus 45 stupňom Celzia. Experti musia byť aj pripravení na prípadné stretnutie s ľadovým medveďom.
"Všetci naši vedci absolvovali výcvik pre prípad stretu s ľadovým medveďom, čo zahŕňa i nosenie pušky. Pri práci v odľahlých oblastiach na ľade so sebou budeme nosiť elektrické plôtiky a budeme mať sprievod s puškami a signálnymi pištoľami," uviedla Allison Fongová, ktorá pracuje v nemeckom Inštitútu Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum (AWI).
Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
