Klimatológ: Do konca storočia bude pod Tatrami tak, ako dnes v Komárne

 „Ľudia trpia, ľudia umierajú, celé ekosystémy sa rúcajú, sme na začiatku masového vymierania. A všetko, o čom vy dokážete rozprávať, sú len peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ako si to dovoľujete?“ Prejav 16-ročnej Švédky Grety Thunberg na klimatickom summite v New Yorku patrí už týždne k mediálne najdiskutovanejším témam. Jedných poburuje, v druhých vyvoláva úzkosť, iní si z nej robia srandu. Prípadne všetko naraz.

Rozmanité verzie dystopických scenárov budúcnosti totiž nutne vyvolávajú zmätok – faktografický aj emocionálny. Rovnako ako nejasné návody na to, čo v takejto situácii robiť. A má vôbec zmysel akákoľvek osobná aktivita, keď väčšina svetových lídrov žiadne podstatné zmeny negarantuje? Skúsme sa teda na príčiny aj dosahy klimatickej krízy pozrieť čo najtriezvejšie.

Stredomorie doma, peklo vo svete

Jedno je isté. Generácie, ktoré prídu po nás, sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú mať tak dobre ako my. Z hľadiska blahobytu, ale aj bezpečnosti. Lebo to najvážnejšie, čo nám klimatická zmena môže pripraviť, sú globálne konflikty v dôsledku nedostatku vody, potravín či zmenených a viac nevyhovujúcich podmienok na život v mnohých krajinách. Vzápätí však treba povedať aj „B“.

​Bez ohľadu na pátos, ktorým to môže zaváňať – nie je to výlučne zlá správa. Tento stav môže ľudstvo opäť viac nasmerovať na podstatné a jednoznačne pozitívne hodnoty, ktoré sa v období blahobytu zvyknú tak trochu znejasňovať. Dve za všetky: solidarita a uvedomenie si nesamozrejmosti zázraku menom zemeguľa a života na nej. Ale poďme od hodnôt k faktom.

Dva až štyri stupne. O toľko sa má v dôsledku klimatickej zmeny do konca tohto storočia otepliť Slovensko. „Štyri stupne Celzia je dnes rozdiel medzi Komárnom a Popradom,“ spresňuje pre HN magazín klimatológ Milan Lapin.

„Do konca storočia teda budeme mať pod Tatrami približne to, čo dnes v Komárne. Vrátane viniča. A v Komárne zas môžeme očakávať klímu severného T...