Na prvom stupni základnej školy sa naspamäť naučíme počítať všetci – síce nie veľké čísla, ale rovnako minimálne do tretej triedy lúskame jednotky, desiatky aj stovky pekne z hlavy.
Potom príde počítanie pod sebou, ktoré nám to uľahčí, a zrazu zvládneme počítať pokojne s miliónmi. No a na druhom stupni a strednej škole všetky počty opanujú kalkulačky.
Väčšina dospelých sa potom už s počítaním naspamäť vôbec neobťažuje, a buď hneď všetko vyrieši na papieri, alebo rovno vytiahne mobil a behom chvíľky pozná riešenie.
„Podľa mňa má zručnosť počítania naspamäť určite zmysel, už len ako akási brána do vyššej matematiky,“ hovorí učiteľ a víťaz ceny Global Teacher Prize SR z roku 2019 Tomáš Chrobák, ktorý učí deti na ZŠ Baška v Moravskosliezskom kraji matematiku metódou podľa Hejného.
„Akonáhle sa dostanete na mocniny, Pytagorovu vetu, zlomky a operácie s nimi, musíte už jednoducho poznať násobilku. Ak nezvládate jednoduché operácie, napríklad druhú mocninu piatich počítate tak, že postupne päťkrát pripočítate päťku, tak sa strašne rýchlo unavíte a nemáte vôbec šancu zvládnuť zložitejšie úlohy.“
Súhlasí s ním aj jeho učiteľský kolega Pavel Bobek, ktorý učí matematiku na ZŠ Solidarita v Prahe: „V poslednej dobe je veľmi moderné hovoriť, že si všetko ľahko vygooglujeme. Lenže musíme aspoň niečo vedieť, aby sme vôbec dokázali správne hľadať. To, čo máme v pamäti, nám pomáha myslieť, inak povedané myslíme s tým, čo vieme. Nemôžeme všetko stále len vyhľadávať a ani vlastne všetko stále objavovať, pretože by sme sa nikdy nedostali k žiadnym zložitejším, komplexnejším úlohám.“
Neurovedci majú pamätné počítanie radi
Aj matematik Oldřich Botlík vidí v pamätnom počítaní jednu dôležitú dimenziu, a tou je cvičenie mozgu. „Keď počítam naspamäť, musím v hlave udržať čísla, rôzne medzivýsledky a to je pre vývoj mozgu skvelé. Ak namiesto svojho mozgu použijeme nejakú pomôcku, ako tréning nahradíme?“
Oldřich Botlík patrí ku generácii, ktorá sa ešte učila počítať s pomocou logari...
Zostáva vám 85% na dočítanie.