Polia v trnavskom regióne sužuje sucho. Dlhotrvajúce suchá ovplyvnili úrodu. Utrpela aj horná Nitra. Sucho sužuje aj Detvu. Viaceré toky na západe Slovenska prekonali historické minimá prietokov.... To je len zopár titulkov článkov za uplynulé dni. S akými pocitmi ich čítate? Aj vás prepadá úzkosť?
Nie, úzkosť ma neprepadá. Skôr ma zaujíma, čo nové sa z médií dozviem, či sa píše o pre nás nových informáciách, alebo o nich už vieme aj zo svojich meraní. Sucho nie je ako povodeň, nie je to udalosť s okamžitou odozvou. Nevzniklo tento rok ani minulý či predminulý rok.
My na tento vývoj upozorňujeme už dlhšie. Už v roku 2019 sme mali veľkú tlačovku, kde sme verejne prezentovali, že nám chýba jarný odtok, otepľuje sa a väčšina snehu nám odtečie už v januári a vo februári. V dôsledku toho neprichádza k dopĺňaniu prirodzených zásob vody v tokoch ani v podzemnej vode.
Sucho sa neprejavuje okamžite, nie je viditeľné, no o pár rokov za určitých podmienok prichádza k tomu, čo vidíme dnes. Povodeň je rýchla a v momente môže mať katastrofálne účinky, ale sucho je plazivé, správa sa ako neviditeľný nepriateľ, no keď prepukne a všetci si ho všímajú, už je väčšinou neskoro. Dnes vidíme, že dosahy sucha sú katastrofálne.
Ide o celoslovenský problém?
V súčasnosti rozhodne áno. Tým, že sa niektoré fyzikálne alebo meteorologické javy objavujú v posledných rokoch s pravidelnou frekvenciou, napríklad skoré topenie snehu, januárové otepľovanie, tekuté zrážky v zimnom období alebo máje bez nich, tak sa to zbiera.
Hydrologická bilancia je daná fyzicko-geografickými podmienkami nášho územia, sme strechou Európy a od nás voda odteká. Naším zdrojom sú zrážky, ktoré spadnú na naše územie. Keď sa naruší jeden z prirodzených prvkov hydrologickej bilancie, tak nepriaznivý vývoj môže zasiahnuť až celú krajinu.
Meteorológovia hovoria, že sucho je až na 60 percentách územia našej krajiny. Ako veľmi je to zlé?
Záleží od uhla pohľadu. No keď si zoberieme, že poľnohospodárska pôda tvorí menej ako 60 percent územia, tak je to veľmi zlé. Mohli by sme povedať, že všetka pôda, na ktorej sa realizuje rastlinná a živočíšna výroba, je negatívne zasiahnutá suchom.
Lesy zadržiavajú vodu, zaberajú približne 45 percent územia, tak obdobne by sme mohli povedať, že aj na týchto územiach je to zlé. Nech by sme sa na číslo 60 percent pozerali z akejkoľvek strany, tak je to negatívne.
Kde je najhoršia situácia?
Nepriaznivá je naozaj všade. Už keď sa pred rokmi začalo hovoriť o klimatickej zmene, tak vždy sa spomínal juh Slovenska, kde sme dokumentovali najväčšie úbytky. Tam sme si na to už akoby zvykli a paradoxne tu v súčasnosti neevidujeme výraznejšie rozdiely.
Tie však v posledných rokoch vidíme najmä v oblasti Malých Karpát, respektíve v pohoriach celého Karpatského oblúka. Toky z tohto pohoria boli vždy vodné. Dnes sú Parná alebo aj Račiansky potok na svojich minimách...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.