Boli ste dieťa, ktoré terorizovalo rodičov otázkami prečo?
Nenazval by som to terorizovaním, stimuly k mojim otázkam totiž prichádzali z veľkej časti od nich (úsmev). Pamätám si, že mi tatino ešte na základnej škole ukazoval, ako sa kružidlom robí pravidelný šesťuholník, mamina mi zase veľa rozprávala o prírode – názvy rastlín a podobne.
Myslím si, že ma veľmi scitlivovali na okolitý svet a podnecovali k všímaniu si prírody okolo seba. Či už tej abstraktnejšej z pohľadu matematiky, alebo exaktnejšej z pohľadu biológie.
A prečo si vás získala práve fyzika?
Spätne sa mi javí, že každý rok ma zaujímalo čosi trochu iné: vesmír, dávne civilizácie... A fyzika bola u mňa jednotkou práve v čase, keď sa podávali prihlášky na vysokú školu. Viem si predstaviť, že vo vedľajšom vesmíre robí Samuel niečo iné (úsmev).
Druhá najlepšia možnosť by pre mňa bola asi biológia. Fascinuje ma genetika, páčilo by sa mi napríklad skúmať z jej pohľadu históriu druhov.
Zároveň ma zaujíma aj fundamentálna biológia, kladúca najzákladnejšie otázky typu, čo je to život. Ak by ma prestalo baviť, čo robím vo fyzike, a mal by som sa niekam posunúť, zrejme by ma lákala hranica fyziky a nejakej ďalšej vedy. Interdisciplinárne oblasti sú v podstate najmenej prebádané, napríklad taká biofyzika má stále veľa otvorených otázok.
Prečo sa v rámci fyziky venujete práve tomu, čomu sa venujete?
Venujem sa teórii štruktúry priestoru. Uvažuje sa, že tak, ako sa z niečoho skladá hmota, skladá sa z niečoho aj samotný priestor. Testujeme, ako takéto štruktúry ovplyvnili fyziku, a ideálne, ako by sa prejavili takým spôsobom, ktorý môžeme pozorovať. Je to fundamentálna fyzika na dlhé lakte. Stále nevieme, či ide o skutočný fenomén, a ak áno, načo by to bolo dobré. Ženie nás zvedavosť a to je, javí sa, pre vedu veľmi dobrá motivácia.
A prečo ste taký motivovaný vedu popularizovať?
Kľúčové sú asi dva dôvody. Prvý je, že vedci robia prácu, ktorá je podľa mňa pre ľudstvo veľmi užitočná a je dobré, aby si to ľudia uvedomovali. Že vďaka ich daniam, z ktorých omrvinky sa dostanú aj k vedcom, čosi zmysluplné a hodnotné vzniká. Ľudia sa tešia, keď slovenskí hokejisti získajú medailu na majstrovstvách sveta: podľa mňa by sa mali rovnako tešiť, keď sa podarí pekný vedecký objav, z ktorého môže benefitovať celé ľudstvo.
Či už na úrovni praktickej – že vďaka nemu môže vzniknúť nová súčiastka, čip alebo vakcína – alebo nás ten objav obohatí na intelektuálnej úrovni. Napríklad nám pomôže pochopiť, ako vznikol život.
Lebo súčasťou toho, čo to znamená byť človekom, je aj napĺňať sa takýmito hodnotami. Čiže popularizácia je na jednej strane služba pre vedeckú komunitu – aby sa vedelo, že vo výskumných ústavoch a na katedrách vzniká niečo hodnotné – a zároveň ide o službu pre ľudí. Je zaujímavé vedieť, ako funguje náš svet.
Sám rád rozmýšľam o vesmíre a keď sa dočítam niečo zaujímavé, môžem o ňom rozmýšľať hlbšie či širšie. Aj vďaka tomu mám potom pocit, že tých pár desaťročí, ktoré mi pravdepodobne veľkou náhodou boli dané na tejto planéte, tr...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.