Primár, ktorý stojí za unikátnym zákrokom: Rádioaktívne častice ničia nádor bez poškodenia orgánov

Vždy ma zaujímal technický pokrok. Keď som si vybral rádiológiu ako medicínsky odbor, stavil som na správnu kartu. Rádiológia patrí k odborom, kde sa udial najväčší technický pokrok.

Rádiológia v porovnaní s ostatnými klinickými odbormi od 70. rokov minulého storočia prešla obrovskou zmenou. Technický pokrok umožnil zavedenie nových diagnostických metód, ako sú ultrasonografia, počítačová tomografia, magnetická rezonancia, subtrakčná angiografia a ďalšie. V súčasnosti na moderných prístrojoch s kvalitným softvérom rádiológ dokáže niekoľkými klikmi myšou znázorniť cievne zásobenie mozgu, brušné orgány, pľúca atď. Súbežne s rozvojom zobrazovacej techniky sa od 60. rokov minulého storočia začala formovať éra intervenčnej rádiológie, otcom ktorej bol Dr. Charles T. Dotter. Ako prvý vykonal perkutánnu dilatáciu zúženej femorálnej artérie, ktorá spôsobovala bolestivú ischémiu, a zachránil nohu pred amputáciou. Postupne sa katétrovým prístupom začala vykonávať liečba na rôznych orgánoch, rozširovanie zúžených alebo uzavretých ciev, embolizácia vydutí mozgových artérií, embolizácia tumorov a mnoho ďalších zákrokov. Dnes prakticky neexistuje medicínska disciplína, ktorá by nesiahala po výdobytkoch intervenčnej rádiológie.

 

Pôsobili ste aj v zahraničí? 
Okrem krátkodobých stáží som absolvoval dlhodobý študijný pobyt v Neurocentre vo Freiburgu v Nemecku.

Nelákalo vás to zostať tam?
Nadobudnuté skúsenosti som chcel priniesť domov, kde sme s podobnými postupmi len začínali. 

Boli ste nominovaný do TOP inovácií v zdravotníctve, dostali ste sa do prvej desiatky. Čo to pre vás znamená?
Cením si najmä to, že si niekto všimol prácu intervenčných rádiológov. Hoci sme súčasťou multidisciplinárneho tímu, vo vzťahu k pacientovi pracujeme, na rozdiel od klinických lekárov, tak trochu inkognito. FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici

​

Realizovaný zákrok sa volá rádioembolizácia. Čo to presne znamená? Musia pacienti pred zákrokom absolvovať špeciálne vyšetrenia? 
Rádioembolizácia znamená vpravenie rádioizotopu do miesta nádoru, kde lokálnym ožiarením spôsobí deštrukciu nádorového tkaniva. Samotný zákrok sme realizovali v dvoch samostatných krokoch s časovým odstupom. V prvom kroku sa vykonajú zákroky, ktorými sa zabráni úniku rádioaktívnej látky mimo ožarovaného ložiska, pretože poškodenie vzdialených orgánov by ohrozilo pacienta na živote. Na angiografickom pracovisku sa uskutoční uzáver (embolizácia) artérií, do ktorých by počas liečby mohli prenikať mikrosféry Yttria-90, ako sú artérie žlčníka, žalúdka, dvanástnika. Ďalej sa do pečeňovej artérie podá rádiofarmakum na vylúčenie prítomnosti skratu v pečeni a unikaniu rádiofarmaka do pľúc, žalúdka a dvanástnika. Vyšetrenie dôkazu, že rádioaktívna látka neuniká do pľúc, je uskutočnené na oddelení nukleárnej medicíny. 

A čo ďalej?
V druhom kroku sa vykoná samotná rádioembolizácia podaním mikroskopických častíc obsahujúcich rádioaktívny prvok Yttrium-90 mikrokatétrom do pečeňových artérií. Rádioaktívne častice sú zanesené krvou priamo do najmenších ciev nádorového tkaniva. Rádioaktívna látka týmto spôsobom ožiari a zničí rakovinou postihnuté tkanivo v pečeni. Realizácia zákroku je logisticky veľmi komplikovaná a náročná pre krátky polčas rozpadu Yttria.

 

Ide o zákrok, ktorý sa realizuje v zahraničí bežne?
Ani v zahraničí nejde o zákrok, ktorý by mohla robiť každá nemocnica. Pri tomto spôsobe liečby je nutná úzka spolupráca klinických odborov s dobre vybaveným pracoviskom intervenčnej rádiológie a pracoviskom nukleárnej medicíny. Takýchto nemocníc nie je veľa. Zákrok sa realizuje v centrách, ktoré sa venujú liečbe primárnych a metastatických nádorov pečene. Z okolitých štátov sa zákroky vykonávajú v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku, prvé skúsenosti majú aj v Česku a Poľsku. 
 

Môžu byť ohrozené okolité orgány, keďže ide o rádioaktívne častice?
K poškodeniu vzdialených orgánov môže dôjsť pri nedodržaní alebo opomenutí niektorých procedurálnych postupov, ako som už spomínal. Bezprostredne priliehajúce orgány okolo pečene nie sú vystavené žiareniu, pretože ide o beta žiarič s penetráciou do okolia maximálne 2,5 mm.
 

Za 11 dní sa rozpadne 94 % izotopu. 

Zákrok ste vykonali na Slovensku ako prvý. Čerpali ste inšpiráciu v zahraničí?
Ja som mal možnosť zoznámiť sa s touto metódou na zahraničných odborných podujatiach. A keďže naša nemocnica disponuje potrebným multidisciplinárnym tímom s rozsiahlymi skúsenosťami a moderným prístrojovým vybavením, preniesli sme tieto poznatky do praxe.
 

Ako dlho trvali zákroky?
Každý z dvoch krokov približne 2 – 3 hodiny.
 

Boli počas zákrokov nejaké komplikácie?
U našich pacientov sa nevyskytli žiadne komplikácie.
 

Aké má zákrok výhody, a naopak, nevýhody?
Zákrok je pre pacienta podstatne menej zaťažujúci ako chirurgická liečba.
 

Aké možnosti by mali pacienti bez realizovania tejto metódy?
Rádioembolizácia je metódou voľby u pacientov, u ktorých je iný spôsob liečby nevhodný alebo kontraindikovaný. Veľkosť tumoru, jeho lokalizácia alebo celkový nedobrý klinický stav pacienta sú často limitujúcimi faktormi pre chirurgickú liečbu, rádiofrekvenčnú abláciu alebo chemoembolizáciu.

Majú pacienti po zákroku nejaké obmedzenia?
Nemajú.
 

Ako dlho sa zotavovali po zákroku?
Do troch dní boli prepustení z hospitalizácie.
 

Aký je ich stav v súčasnosti?
Stav pacientov je stabilizovaný.
 

Keďže ide o zložitejší zákrok, museli ste spolupracovať s lekármi z viacerých odborov? Koľko špecialistov spolupracovalo na zákroku?
Pri tomto spôsobe liečby je nevyhnutná multidisciplinárna spolupráca. Na realizácii zákrokov sa zúčastnili lekári niekoľkých oddelení – Hepatologicko-gastroenterologického oddelenia II. Internej kliniky SZU, Onkologickej kliniky SZU, Oddelenia rádiológie, ARO a Inštitútu nukleárnej a molekulárnej medicíny v Banskej Bystrici. Bez veľmi úzkej spolupráce by sa zákrok neuskutočnil.  
 

Je možné tento materiál použiť aj pri iných typoch rakoviny?
Liečbu je možné poskytnúť pri neresekabilných metastázach kolorektálneho karcinómu, pri neuroendokrinných tumoroch a ďalších.
 

Aké sú reakcie odbornej verejnosti na zákrok? Chystáte sa aj túto novinku publikovať?
Pretože ide o novú metódu, informácie o nej sú zatiaľ u odbornej verejnosti obmedzené. Určite ich budeme prezentovať na odborných fórach.

Čo považujete vy za TOP inováciu v zdravotníctve?
Nie som dostatočne kompetentný posudzovať pokroky v iných oblastiach medicíny, v ktorých sa nepohybujem. Pokroková medicína by podľa mňa mala prinášať čo najväčší terapeutický efekt pri čo najmenšej záťaži pre pacienta. Z tohto pohľadu sa mi javia roboticky asistované chirurgické zákroky ako veľký technický pokrok.

V absolútnych počtoch sme stále mierne pod úrovňou okolitých krajín, ale problém je v tom, že väčšina z nich sa venuje len zobrazovacím metodikám v masívnych počtoch, čo určite súvisí aj s motivujúcim finančným ohodnotením týchto výkonov zo strany zdravotných poisťovní. V počte intervenčných rádiológov ďaleko zaostávame za rozvinutými krajinami EÚ, aj za potrebami našej medicíny. 

Majú lekári záujem pracovať v rádiológii?
V posledných rokoch, našťastie, stúpa záujem o prácu v rádiológii, prichádzajú aj mladí lekári ,cielene sa zaujímajúci o intervenčnú rádiológiu.

Ak by ste neboli nikým a ničím obmedzovaný, čomu by ste sa chceli v zdravotníctve či v rádiológii venovať?
Intervenčnej rádiológii, novým možnostiam, ktoré ešte nepoznáme, ale už dnes o nich tušíme.
 

V porovnaní s ostatnými krajinami, v čom by sme sa mali v rádiológii zdokonaliť?
Mali by sme rýchlejšie aplikovať nové intervenčné zákroky do praxe. Poskytnúť pacientom, ale aj odbornej verejnosti lepšiu informovanosť o možnostiach liečby pomocou intervenčnej rádiológie. Napríklad mnoho žien s benígnym nádorom maternice, „myómom“, nemusí podstúpiť gynekologický operačný zákrok. Intervenčná rádiológia im môže ponúknuť jednoduchší zákrok – endovaskulárnu embolizáciu prívodných ciev myómu. Tento zákrok môžu využiť aj ženy, ktoré si neželajú, aby im bola odstránená maternica. Podobných príkladov je viac.