Zvýšená miera stresu, strach o zdravie a zhoršujúca sa ekonomická situácia môže vyvolať nárast počtu depresií, úzkostí i závislostí. Pandémia koronavírusu bude kolektívna trauma, myslí si psychológ Dame Til Wykes.
Nezanedbateľné dopady bude mať choroba COVID-19 okrem chorých aj na jedincov, ktorým sa vyhne. Sociálna izolácia, strach z nákazy alebo zhoršenia ekonomickej situácie sú rizikovými faktormi pre nárast výskytu psychických ťažkostí, varujú podľa serveru iDNES.cz odborníci.
Trauma, akú sme nikdy nezažili
Ľudia sa podľa nich môžu stať oveľa úzkostnejšími a bojácnejšími. Vedci zároveň podotýkajú, že sú potrebné rozsiahlejšie výskumy a štúdie na túto tému, pretože jedine tak sa podľa nich dá na zdravotné a psychické problémy, ktoré po pandémii koronavírusu môžu nasledovať, pripraviť.
„Situácia, v ktorej sme sa ocitli, predstavuje kolektívnu traumu, akú sme nikdy nezažili,“ podotkol psychológ Dame Til Wykes z londýnskej King 'College pre server The Guardian.
„Záplavy, ktoré postihli Britániu skôr tento rok, boli stresujúce. Ale v porovnaní s nákazou, ktorá už nás sužuje týždne a ešte dlho bude, to nebolo nič. Pri prírodných katastrofách totiž môžu ľudia nájsť útechu spoločne, kým pandémia bude mať za následok, že sa každý bude obzerať cez plece,“ vysvetlil. V prípade koronavírusu to sú totiž samotní ľudia, kto predstavuje hrozbu.
Jeho teóriu podporil psychológ Rory O'Connor z univerzity v Glasgowe: „Izolácia, samota, starosti o zdravie, stres a zhoršenie ekonomickej situácie sú búrkou, ktorá môže silne otriasť mentálnym zdravím,“ doplnil. „Ak nič neurobíme, môžeme čakať nárast úzkosti, depresie, závislosti na alkohole, drogách či automatoch,“ varoval.
Psychickými problémami sú ohrození pacienti na JIS
Zvlášť ohrozenými sú potom ľudia, ktorí v dôsledku choroby COVID-19 museli byť umiestnení na jednotkách intenzívnej starostlivosti. „Pobyt na tomto oddelení je pre pacienta traumatický. Mnoho z tých, ktorí boli na JIS hospitalizovaní pri epidémiách SARS a MERS, podľa štúdií trpelo mesiace a niekedy aj roky potom posttraumatickým stresovým syndrómom (PTSD),“ uviedol Wykes.
Lekár zároveň dodal, že situácia pre pacientov bola horšia, ak museli byť pripojení na pľúcnu ventiláciu. Niektorým sa aj dlho potom vracali spomienky a strach, najčastejšie spojený s úzkostnými myšlienkami na rodinu či partnerov.
To potvrdzuje štúdia univerzity v Hongkongu, ktorá skúmala pacientov s chorobou SARS, ktoré boli vo vážnom stave. Chorobu prežili, ale aj niekoľko mesiacov potom vykazovali zvýšený stres. Tiež sa u nich objavil alarmujúci nárast depresií, úzkostí a v niektorých prípadoch aj PTSD, ktorou sú vážne ohrození tiež lekári.
„Máme všetky dôvody pre to, aby sme mohli predpokladať zhoršenie mentálneho zdravia občanov v priamej súvislosti s chorobou COVID-19,“ zakončuje Wykes.
Koronavírus a COVID - 19
- Mapa šírenia koronavírusu na Slovensku
- Aktuálne informácie o koronavíruse
- Interaktívna mapa koronavírusu vo svete
- Všetko dôležité o ochorení COVID 19