Československo malo dlhú tradíciu vo vývoji vakcín. Keby sa vedcom podarilo dotiahnuť do konca výrobu českej očkovacej látky, malo by to strategickú výhodu.
Pre iDNES.cz to povedal Marek Petráš, prednosta Ústavu epidemiológie a biostatistiky 3. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej, ktorý sa na vývoji vakcíny vlani v lete podieľal. Výhodou pripravovanej vakcíny je vraj to, že by mohla fungovať aj na mutácie koronavírusu.
Podľa Marka Petráša je správne, že sa českí vedci pokúsili o vývoj tuzemskej vakcíny. "Do deväťdesiatych rokov minulého storočia mal takmer každý štát svoj ústav sér a očkovacích látok. Tieto inštitúcie pracovali presne na mieru daného štátu. A mali svoje opodstatnenie. Neskôr sa svet vybral inou cestou a začal sa spoliehať na veľké farmaceutické spoločnosti."
Česká vakcína môže byť strategickou výhodou
"Keď nás ohrozovala detská prenosná obrna, bolo v rýchlom čase potrebné zaistiť maximum možných vakcín," pokračuje prednosta.
"A už v tej dobe existoval systém, v ktorom tieto národné ústavy vyrábali vakcíny pre svoje obyvateľstvo. A tu sa to v prípade pandémie koronavírusu ponúka tiež. "
"Československo patrilo vo svete medzi elitu, ktorá si dokázala sama poradiť. Boli sme prvou krajinou na svete, kde sa podarilo eliminovať detskú prenosnú obrnu a to vakcínou, ktorú sme si sami vyrábali. Je tu potenciál obnovy," hovorí Petráš, ktorý vo vývoji vlastnej vakcíny vidí aj strategickú výhodu.
"Možno nám (v prípade koronavírusu) bude stačiť tých desať alebo dvadsať nadnárodných koncernov, ktoré pokryjú celosvetový dopyt po vakcínach. Ale s vysokou pravdepodobnosťou nás čakajú mutácie koronavírusu.
Je možné, že vzniknú podtypy alebo typy, ako to poznáme u chrípkového vírusu. A v takom prípade by desať alebo dvadsať celosvetových koncernov nemuselo stačiť," varuje.
Prototyp bol funkčný
Petrášov tím pripravil vlani v lete prototyp vakcíny. "Vyskúšali sme, že je funkčný, imunizujúci, vyskúšali sme si technologické postupy, ale pre ďalšie pokračovanie sú potrebné nové skúšky a overovania. Boli sme vlani v prvej fáze, ktorá nás viedla k tomu, že toto je cesta a možnosť, ako túto vakcínu konštruovať," vysvetlil.
"Skončili sme na prelome augusta a septembra," opisuje osud českej vakcíny prednosta. "Do septembra sa robili testy, meranie protilátok a na konci septembra sme výsledky prezentovali vtedajšiemu ministrovi Vojtechovi, ale bolo to v posledný deň jeho pôsobenia vo funkcii."
Ďalší minister Roman Prymula potom v úrade nevydržal príliš dlho a potom prišiel súčasný minister Jan Blatný. Tím preto v turbulentnom období na konci minulého roka pripravil článok, v ktorom publikoval svoje výsledky.
"Výsledky by som hodnotil ako úspech," konštatuje Petráš. "Podarilo sa nám to iba za tri mesiace. Spätne by som bol oveľa spokojnejší, keby sme aj po auguste mohli pokračovať a dnes by sme sa mohli baviť o výsledkoch klinickej štúdie. Ale to sa nestalo."
Účinok na nové mutácie?
A počítal už vtedy Petrášov tím s prichádzajúcimi mutáciami koronavírusu? "Vychádzali sme z kmeňov, ktoré v tej dobe boli," vysvetľuje Petráš.
"Začínali sme v máji a vyberali sme príslušný kmeň, ktorý zodpovedal tej dobe. Už vtedy boli zaznamenané určité mutácie, ale tie sa ukazovali ako nevýznamné. Ale keby ste položili otázku, či sme to mali na pamäti, tak áno, mali," dodal.
"Zvolili sme totiž konzervatívny prístup k výrobe vakcíny, čo je inaktivovaná vakcína. A to dovoľuje veľmi rýchlo sa adaptovať na novú situáciu a znovu použiť iný kmeň. Takže ak sa pýtate, či by kmeň, ktorý sme zvolili pre vývoj prototypu, mohol fungovať aj dnes, v dobe nových mutácií, tak sa domnievam, že áno.
A či by mohol vyvolať ochrannú imunitu podobne, ako tomu je u súčasných známych vakcín? Možno by tá ochrana mohla byť aj trochu väčšia," myslí si Petráš.
Česká vakcína by mala fungovať na podobnom princípe ako v súčasnosti používaná čínska vakcína Sinopharm. Mala teda využívať inaktivovaný vírusový antigén.
"Áno, to je presne rovnaký konzervatívny prístup. Ale nenazval by som to zastaraným prístupom. Inaktivovaná vakcína sa používa primárne, pretože je komplexný," dopĺňa.
Úspechy inaktivovaných vakcín
Ako príklad úspešnej inaktivovanej vakcíny, ktorej obdobu by českí vedci mohli vyvinúť aj v ČR, spomenul Petráš látku Bharat Biotech International od indických výrobcov. "Táto ma veľmi zaujala. Im sa podarili niektoré momenty, ktoré hovoria o tom, že toto je konečná vakcína, ktorá môže splniť svoj cieľ a bude prospešná."
Konzervatívne inaktivované vakcíny sa aj v súčasnej dobe stále hojne využívajú. Napríklad v prevencii proti kliešťovej encefalitíde, vírusovej hepatitíde typu A, proti japonskej encefalitíde, detskej prenosnej obrne alebo besnote.
A kto sa na vývoji českej vakcíny podieľal? Celý tím čelí od začiatku ostrej kritike. Zrejme aj kvôli tomu, že sa okolo vývoja tuzemskej očkovacej látky od začiatku pohybovala profesorka Věra Adámková, ktorá je poslankyňou za ÁNO a má blízko k premiérovi Andrejovi Babišovi. Podľa Petráša je však tím pomerne široký a kritika voči nemu je vraj nezaslúžená.
"V tíme je zhruba tridsať ľudí. Je rozdelený na niekoľko častí. Trebárs testy na zvieratách uskutočnila jedna skupina, potom tu boli ľudia, ktorí mali na starosti elektrónovú mikroskopiu, a povedal by som, že tím, ktorý sa zúčastnil vlastného vývoja, teda napríklad kultivácie vírusu, mal šesť ľudí," konštatuje prednosta Ústavu epidemiológie a biostatistiky 3 . Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej.
Počas výskumu došlo podľa Petráša aj k niekoľkým chybám. "Pre ďalší vývoj je potrebné jednotlivé kroky upresniť a zlepšiť," upresňuje.
Hľadá sa strategický partner
A ako ďaleko bol tím od toho, aby prototyp vakcíny, ktorý výskumníci pripravili, mohol byť ponúkaný pacientom? Podľa Petráša im chýbalo v auguste zhruba desať mesiacov.
"Čo nám ale chýbalo, to bolo partnerstvo s veľkými farmaceutickými producentmi. Tento krok sme na začiatku nemali vyriešený. Pokiaľ bude naša práca pokračovať, bude potrebné doriešiť tento významný krok, teda zapojenie nejakého farmaceutického producenta."
Suma 250 miliónov českých korún, ktorú predbežne prisľúbila vláda, by na dokončenie vakcíny podľa Petráša nestačila.
"Pokryl by druhú fázu, teda prevod z laboratória do výroby. A prevedenie predklinických skúšok a prvá fáza klinického hodnotenia. To je v rámci tejto sumy možné."
Potom už by bolo potrebné partnerstvo s veľkým farmaceutickým producentom, ktorý by zabezpečil rozsiahle klinické testovanie. To by mohlo prebiehať tak v ČR, ako aj v zahraničí. "Obe varianty sú samozrejme možné. Nebránim sa ani jednému z nich."
A hovorí už v tejto chvíli Marek Petráš s nejakým strategickým partnerom? Naznačil, že rokovania prebiehajú, ale nechcel byť konkrétnejší.
"Toto nemá zmysel hovoriť dopredu. Som opatrný. Ale ako to dopadne, uvidíme. V piatok idem k pánovi ministrovi Blatnému a až následne sa uvidí, čo bude ďalej.
Ešte nikde nie je napísané, že ma tým ministerstvo poverí, alebo že budem len poradcom, konzultantom. Ale poznáte to, šťastie praje pripraveným," uzatvára prednosta Ústavu epidemiológie a biostatistiky 3. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej