Minuloročný rozhovor s docentom Vladimírom Benešom, prednostom neurochirurgie českej motolskej nemocnice, patril k najčítanejším premiovým textom na webe Ľudoviek. Kto by tiež nechcel vedieť, čo urýchli stareckú demenciu, však?
Na všeličo som sa vtedy nestihla opýtať. A tak zase trochu blúdim najväčšou nemocnicou v krajine, zase hľadám kliniku dobre zašitú v podzemí detského pavilónu. Je pondelkové ráno a ja som opäť nesvoja z toho, že zdržujem.
Vladimír Beneš najmladší je stále trochu hanblivý, a keď sa mu nechce odpovedať, povie: „A nemáte tam napríklad niečo iné?“ Otcovi, preslávenému neurochirurgovi Vladimírovi Benešovi prostrednému, sa podobá aj nepodobá. Majú podobný hlas, sú podobne vysokí, tiež nepatetickí.
Skoro ako by sa považovali len za údržbárov mozgového hardvéru, za lepších remeselníkov. Hlavne sa nepýtajte na nejakú „záhadu“ v mozgu. „Hej, ja som chirurg!“ usadí vás pán prednosta, ktorý sa od otca líši predovšetkým v tom, že mediálnu pozornosť nemá vôbec rád.
Váš starý otec, profesor Vladimír Beneš najstarší, skvelý neurochirurg, zomrel vlani v požehnanom veku sto rokov. Keď človek tú stovku vidí takto zblízka, je vôbec o čo stáť?
To je ťažké. Starý otec býval svieži starček, ktorý sa o všetko zaujímal, lúštil krížovky, sledoval všetok šport vrátane suma a šípok, rád sa rozprával s ľuďmi, často sme spolu hrali karty. Ešte v deväťdesiatich bol na lyžiach a hral futbal a tenis. Stále si všímal aj to, čo sa deje tu na klinike, ktorú v roku 1978 zakladal. Lenže keď mal deväťdesiatdeväť a pol roka, dostal covid a ten ho strašne zrazil. Dedo z toho bol otrávený, začal hovoriť, že už ho to nebaví, že „vek je svinstvo“. A mal pravdu.
Čiže nejde o číslo, ale o kvalitu života?
Samozrejme. Kvalita života by mala byť vždy dôležitejšia ako číslo. Pretože ono je niečo iné, keď má niekto osemdesiatpäť, hrá tenis a má prehľad o svete - a niečo iné je sedemdesiatnik, z ktorého je takpovediac ležiak.
Z nášho minuloročného rozhovoru čitateľov najviac zaujalo, čím si môžeme urýchliť stareckú demenciu. Napadlo mi: Je demencia chirurgicky liečiteľná?
Existuje jedna forma demencie, ktorá je na podklade takzvaného normotenzného hydrocefalu (rozšírenie mozgových komôr na úkor mozgového tkaniva). Ten sa klasicky prejavuje tromi príznakmi: demencia, porucha chôdze a inkontinencie. Pokiaľ je táto forma demencie odhalená včas, dá sa pomerne úspešne chirurgicky liečiť vykonaním skratovej operácie.
Čo si pod tým mám predstaviť?
Pacientovi je zavedená drenážna hadička do mozgovej komory a cez špeciálny ventil za uchom je prebytočný cerebrospinálny mok odvádzaný do brušnej dutiny. Samozrejme nie každý pacient s demenciou je na to vhodným kandidátom. Musí najskôr prejsť batériou testov. Až potom sme oprávnení pacientovi operáciu ponúknuť.
Mozog je na vrchole asi v osemnástich a potom už to s ním ide len z kopca, denne strácame tisíce nervových buniek. Tie stratené neur...
Zostáva vám 85% na dočítanie.