Ohnúť či neohnúť nohu, kládol by si možno otázku moderný Hamlet pred tým, ako by pokľakol a s lebkou v ruke meditoval nad životom. Samozrejme, rozhodnutie by záviselo aj od toho, či by bol pri plnej sile, alebo skôr divadelný hrdina na dôchodku.
Zamýšľať sa nad stavom kĺbov by sme sa však mali dávno predtým, ako začnú „haprovať“. Nehovoriac o tom, že problémy s hybnosťou sa posúvajú aj do čoraz mladších ročníkov. Poďme skúsiť v spoločnosti odborníkov hľadať odpovede, ktoré trápia mnohých z nás.
Tisícky nesprávnych pohybov
Bolesť (a teraz nemyslíme hamletovské duševné trýznenie) je veľmi dôležitý signál tela. „Je to vlastne ochranný faktor mozgu a vďaka nej nevedomky prestaneme zaťažovať poranené miesto,“ podotkol v rozhovore pre český magazín Téma primár Centra pohybovej medicíny Pavla Koláře v Prahe Vítězslav Hradil.
„Ak máme problém v oblasti bedrovej chrbtice, stiahnu sa okolité svaly a postihnuté miesto sa takmer znehybní, aby nedošlo k prehĺbeniu následkov poranenia,“ vysvetľuje mechanizmus mnohým dobre známeho „seknutia“ v krížoch. Podobne to funguje aj pri iných častiach tela vrátane všetkých kĺbov.
Náš organizmus sa tým snaží urobiť správnu vec – čo najmenej zasiahnuť problematickú oblasť a dopriať jej tak čas potrebný na regeneráciu. Ako však jedným dychom skúsený ortopéd upozorňuje, má to háčik. Dosť zásadný.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 90% na dočítanie.
Zostáva vám 90% na dočítanie.