Malá mŕtvica útočí do troch mesiacov pred tou veľkou. Riziko potom trvá najmenej desať rokov

Mŕtvica vzniká náhle v dôsledku upchatia alebo prasknutia cievy, čo spôsobí nedostatočné zásobenie mozgu krvou. Medzi najčastejšie príznaky patrí náhle ochrnutie, problémy s rozprávaním či strata rovnováhy. No okrem týchto akútnych prejavov existujú aj nenápadné varovania, ktoré ľudia často ignorujú. 

„Skryté signály stavu, ktorý môže viesť k cievnej mozgovej príhode, môžu zahŕňať občasné unilaterálne slabosti v končatinách (oslabenie končatín na jednej strane tela), výpadky pamäti či logického myslenia, časté bolesti hlavy, závraty, únavu, zmenu v schopnosti rozprávať. Aj keď sa to udeje raz, môže ísť o výstrahu a zvýšené riziko cievnej mozgovej príhody,“ hovorí Jozef Koloň, primár z nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach, ktorá sa špecializuje na komplexnú rehabilitáciu po cievnej mozgovej príhode. Menej zjavné signály, ako sú problémy s orientáciou, neostré videnie alebo bežná nevoľnosť, ktorú si často vysvetlíme nesprávne, môžu byť tiež varovným prstom.

Päť najčastejších mýtov o mŕtvici, ktorým by ste mali prestať veriť

Útok, čo predchádza katastrofe

Veľmi nenápadnou, ale o to nebezpečnejšou hrozbou je tranzitórny ischemický atak, označovaný aj ako „malá mŕtvica“. Príznaky sú podobné ako pri plnohodnotnej mŕtvici – výpadky zraku, reči či slabosť, veľmi rýchlo však odznejú. „Tranzitórny ischemický atak je prechodné nedokrvenie určitej oblasti mozgu, ktoré trvá menej ako 24 hodín, najčastejšie menej ako 60 minút. Príznaky bývajú takisto intenzívne ako pri náhlej cievnej mozgovej príhode, no spontánne odznejú a nedochádza ani k trvalému poškodeniu,“ vy...