Je pravda, že otužovanie môže zlepšiť imunitu?

Touto otázkou sme tak trochu na tenkom ľade. Vysvetliť laikom fungovanie imunity je dosť komplikované a jej meranie v lekárskom prostredí tiež nie je práve jednoduché. Autori, ktorí tvrdia, že otužovanie zlepšuje imunitu, sa väčšinou opierajú o dosť starú štúdiu. Podľa nej zimní plavci udávajú o 40 % menšiu početnosť infekcií horných dýchacích ciest oproti stavu, kým sa začali otužovať. A to je pomerne zásadná informácia, pretože neexistovala žiadna kontrolná skupina, takže ide len o subjektívne vnímanie tých ľudí. Keď sa však zamyslíme nad tým, čo otužovanie, teda krátkodobé vystavovanie sa studenej vode, robí, potom dospejeme k záveru, že nejakú logiku tento výsledok štúdie, samozrejme, má.

Aký má teda otužovanie vplyv na organizmus?

Môže mať za následok lepšiu pripravenosť imunitného systému v boji proti infekciám. Ide o to, že ponorenie do studenej vody je vlastne taký krátkodobý stres, ktorý pripraví organizmus na prípadný ďalší stres. Takú paralelu k tomu môžeme nájsť v očkovaní, pri ktorom sa organizmus malými stimulmi chystá na vpád agens, teda vírusu alebo baktérie.

Akým mechanizmom nabudí otužovanie imunitný systém?

Niektoré menšie štúdie preukázali, že môže zvýšiť hladiny antioxidačných látok a enzýmov, ktoré sa zúčastňujú na imunitných reakciách. Konkrétne ide o interleukíny (bielkoviny produkované množstvom buniek, napríklad aj bielymi krvinkami, niektoré majú prozápalovú, iné protizápalovú funkciu, pozn. red.), biele krvinky (čiže leukocyty, tvoria chrbticu imunitného systému nášho organizmu a hrajú zásadnú úlohu v ochrane ľudského tela pred škodlivými mikroorganizmami a nádorovými bunkami, pozn. red.) a tiež neutrofily (skupina bielych krviniek, zjednodušene povedané, predstavujú prvú líniu obrany, sú efektívne najmä proti baktériám, čiastočne dokážu zasahovať aj proti vírusom a plesniam, pozn. red.). Vďaka produkcii týchto látok je potom organizmus pripravenejší na vniknutie prípadnej škodliviny.

Sú tieto závery potvrdené nejakým meraním alebo štúdiou?

Áno, existujú na to laboratórne dôkazy na malých skupinách probandov (jedinci, ktorí sú predmetom výskumu, pozn. red.), väčšinou sú tieto štúdie prospektívne (teda zamerané na budúcnosť a na pozorovanie sledovaných osôb, napríklad na vývoj ochorenia, pozn. red.). Úplne najlepšie vedecké dôkazy však prinášajú štúdie, v ktorých skupinu čo najpodobnejších sledovaných osôb rozdelíme na dve polovice a jednu z nich vystavíme