Antimikrobiálna rezistencia nastáva, keď sa baktérie, vírusy, plesne či parazity stávajú rezistentnými, teda si vyvinú odolnosť proti liečivám, ktoré ich majú zničiť alebo zastaviť ich množenie v ľudskom organizme. V tejto súvislosti hovoríme najčastejšie o rezistencii, teda odolnosti baktérií voči antibakteriálnym liečivám – antibiotikám.
„Dôsledkom takto získanej odolnosti voči antibiotikám je, že baktérie sa v tele množia aj napriek liečbe, infekcie sú ťažšie liečiteľné, niekedy s výraznejšími príznakmi, a aj pacient ich môže v niektorých prípadoch ľahšie šíriť. Antimikrobiálna rezistencia je prirodzenou vlastnosťou niektorých mikroorganizmov, teda vieme, že napríklad konkrétne baktérie sú vždy odolné voči konkrétnym antibiotikám,“ informoval Martin Sojka, vedúci Národného referenčného centra pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká Úradu verejného zdravotníctva SR a vedúci jeho Odboru objektivizácie faktorov životných podmienok.
No veľmi významnú rolu podľa odborníka zohráva hlavne rezistencia získaná, teda taká, keď baktérie, ktoré sú normálne na konkrétne liečivo citlivé, sa stanú voči nemu odolnými. Významným faktorom, ktorý k vzniku takejto rezistencie prispieva, je nesprávne používanie a nadužívanie antibakteriálnych liečiv.
Tlak pacientov na lekárov
Všeobecná zdravotná poisťovňa v pondelok zverejnila alarmujúce dáta o nadmernom užívaní antibiotík na Slovensku. Z analýzy údajov vyplýva, že v roku 2024 malo predpísané antibiotiká až 40 percent všetkých jej poistencov. Dlhodobé dáta za posledných šesť rokov ukazujú, že priemerne každý tretí poistenec mal predpísané antibiotiká, pričom priemer za posledné tri roky odhaľuje ešte znepokojujúcejší trend – antibiotiká mal predpísané každý druhý poistenec.
Každá 18. návšteva u všeobecného lekára pre dospelých a každá 11. návšteva u všeobecného lekára pre deti a dorast končí podľa najväčšej zdravotnej po...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.